Nájdená v Austrálii

Milujem príbehy. O odvahe a rozhodnutiach, či už začať podnikať, začať študovať po tridsiatke, vrhnúť sa do vzťahu napriek tomu, že má človek strach a mojou obľúbenou témou je samozrejme aj cestovanie. Rozhodla som sa, že z času na čas vám chcem priniesť rozhovor s tými, ktorí prejavili odvahu a vydali sa do neznáma v ktorejkoľvek životnej oblasti. Dnes to bude rozhovor s Juli, s vyštudovanou prekladateľkou, ktorá sa asi pred tromi rokmi vymenila Prahu za Austráliu a aktuálne sa nachádza v Perthe.

Ahoj Juli, veľmi som sa na toto tešila. Bola som zvedavá na všetky tvoje zážitky za posledné dva či tri roky. Pocestovala si toho naozaj veľa, a keďže rada píšem o veciach, ktoré sú možno tak trošku iné, alebo o ľuďoch ktorí nežijú úplne štandardne, tak si mi napadla ty. Chcela by som vedieť ako vyzerá tá tvoja púť.

Začnime tým, čo pre teba vlastne znamená cestovanie, keďže pre každého to samozrejeme znamená niečo iné.

Tak po hlavne týchto troch rokoch v Austrálii, cestovanie je pre mňa veľká sloboda. Je to niečo, čo ti nikto nevezme, je to skúsenosť, ktorú ti nikto nedá, musíš to proste zažiť. Počas cestovania zažiješ niečo, čo by si nezažila, keby si bola doma, hlavne nie na Slovensku. 

Spoznáš neuveriteľných ľudí a uvidíš, čo vlastne môžeš dokázať. Narazíš totiž na rôzne prekážky, ktoré musíš prejsť, o ktorých by si nikdy netušila, že ich môžeš zdolať.  

Takže pre mňa je cestovanie sloboda, skúsenosti, je to asi najlepšie rozhodnutie môjho života. 

Ako to začalo?

Kedy si si vlastne uvedomila, že ťa niečo také láka?

Bože, to bolo ešte pred Austráliou. Vždy som mala rada cestovanie, ale to boli také tie krátke výlety po Európe. Máš dva týždne dovolenky, tak ideš niekam do Španielska, do Talianska.. Spomínam si, keď sme išli na tri týždne do Thajska. Vtedy som cítila, že sa mi tento životný štýl strašne páči. Ísť ku vodopádom, zažívať inú kultúru, spoznávať ľudí. Bolo to niečo, z čoho som mala lepší pocit, ako z toho ísť naspäť do práce.

Keď som sa vracala naspäť, bola som vystresovaná, že musím byť znova zavretá v office. A vlastne vtedy to nejako začalo. Potom, ten istý rok som už kvázi tápala, nebol to obor ktorý by som chcela v živote robiť, bola som vystresovaná, bolo toho na mňa moc, a vtedy som sa tak nejako rozhodla, že to skúsim a vyšlo to.

Keď tak spomínaš tie návrtay do práce, to je ťažké asi pre každého. Každý by bol radšej v Thajsku ako pracoval. Keď si sa rozhodovala, či ísť von, nemala si v sebe taký hlas, ktorý ti hovoril že “ale však každý by najradšej išiel cestovať, keby to bolo také jednoduché, dal by sa na to každý”. Ako si to vnímala?

Ja som nikdy nejako nesledovala ľudí, ktorí robili tie isté veci. Vyrástla som na Slovensku, kde sú ľudia viac uzavretí a majú skôr negatívny postoj k veciam. Vnímala som pri svojich kamošoch a pri mojich kolegoch, že majú radi taký ten svoj akoby zaužívaný život. Mali svoju prácu, mali svoju rodinu, mali svojich priateľov, svoj domov, a to bolo to, čo vlastne chceli. 

Ale ja som cítila, že  to vlastne od života nechcem. Mala som akúsi vnútornú potrebu svoj život zmeniť. Cítila som, že niečo je v mojom živote zle, že niečo robím zle, že stagnujem, proste tápam.

A pre mňa bolo vtedy rozhodujúce aj to, že nastala zmena, čo sa týkala môjho vzťahu. Dovtedy som mala priateľa, a tým, že sme spolu žili, tak to bolo iné, pretože z toho vzťahu nechceš odísť, hoci ten vzťah nie je ideálny. Nevedela som si predstaviť len tak odísť – od priateľa, od kamošov, od rodiny a naraz sa len proste utrhnúť z reťaze a odísť do inej krajiny a skúsiť niečo nové. 

Pre mňa bolo veľmi ťažké zmeniť svoj život, pretože som nikdy nemala rada zmeny. No práve moment keď som ostala single bol momentom, keď som musela som vystúpiť z komfortnej zóny a skúsiť to.

Či som mala strach, či nemala, bolo to niečo, čo som dúfala, že sa zmení, a že možno mi to prinesie lepší život a možno ukážem iným ľuďom že to má zmysel. 

Korporátna slečna na Vianočnom večierku (2017)

Rozhodovanie

A teda čo bolo tým finálnym kopancom, ktorý ťa vykopol zo Slovenska? Teda z Prahy 🙂

Kopancom bolo to, že som mala prácu, kde som pracovala nadmieru, nevedela som spávať, skoro som nejedla, bola som vystresovaná, bolo toho strašne veľa. Tiež na mňa strašne tlačili.

Potom sme sa teda rozišli s priateľom, čiže už som mala kvázi tú slobodu. Avšak aj keď som sa odsťahovala, stále som cítila, že niečo je v mojom živote zle, že niečo nie je tak, akoby som chcela, že proste cítiš taký ten dobrý pocit. 

A moji rodičia, hoci samozrejme chceli aby som bývala bližšie k nim, videli aj to, že ja proste potrebujem zmenu. Povedali mi, že vidia, že mávam úzkosti, depresie a že s tým mám niečo robiť. Mala som vtedy kolegyňu, ktorá mi povedala o Austrálii. Síce som o Austrálii v živote nesnívala, no niečo som si prečítala, informovala sa a dokonca som napísala tebe, aby som zistila, čo je na Austrálii dobré, kde sa pohnúť, ktorým smerom ísť a vtedy som sa rozhodla, že to skúsim. 

Asi toto bol ten kopanec pre mňa.  Stagnácia v živote, pocit, že chceš niečo iné od života a chceš sa nájsť. Ja som bola strašne stratená. To bol akokeby kolotoč, proste to isté dookola. 

Čiže v podstate si to vnímala tak, že tam musí byť niečo viac, čo môžeš dostať od života. 

Áno, že je tam niečo viac. Ako na jednej strane je pravda, že veľa ľudí vidí instagram. A vidia ľudí, ktorí len cestujú a z toho majú peniaze. A niekto si myslí, že to nie je realita, že oni sú možno že krásni, a že si to vybudovali nejakým spôsobom, ale podľa mňa cestovať v dnešnej dobe človek dokáže. Máš možnosti a hlavne keď máš odvahu niekam ísť tak vieš.. Odvaha je na začiatku asi to najdôležitejšie. A potom už to ide samo. 

Spätne tvoj krok teda vnímaš pozitívne. 

No jasné, určite.

Pred tým než si išla do Austrálie, bola si aj niekde inde ?

Po štúdiu na výške som išla na tri mesiace do Ameriky, to bolo vlastne asi prvý krát kde som si uvedomila, že sa mi to strašne páči, iná kultúra, Angličtina, iný životný štýl, vidieť iný svet, nebyť len na jednom miestne, na Slovensku. Tam som teda bola tri mesiace a spomínam si, že keď som sa vracala, bola smutná, nechcela som, aby to skončilo. 

A potom som mala prácu, čiže potom už len spomínaná Európa, či Ázia.

Potom, keď si už chcela definitivíne odísť na dlhšie a vybrala si si Austráliu, čo ti chodilo po rozume? Prečo Austrália?

Pravdou je, že keď som sem išla, o Austrálii som nevedela takmer nič. Najskôr som mala ísť s kamarátkou, ktorá si ale nakoniec o víza nepožiadala, čiže som odišla sama. 

Pre mňa Austrália.. mm..asi jedna z prvých myšlienok bola, že je strašne ďaleko. Že je to krajina, kde si asi neviem predstaviť žiť. Že to vyskúšam na jeden rok alebo na pár mesiacov a uvidím čo to dá a potom sa niekde pohnem. 

A ďalšia vec, že je proste veľmi divoká, každý vidí, že sú tu iné zvieratá, proste widlfife, že je to niečo úplne iné..

Že ti hady chodia po kuchynskom stole a tak :)) 

Áno, že máš doma veľké pavúky, ktoré ťa uštipnú počas spánku a takéto veci :)) Ale asi som o tom nikdy veľmi nepremýšľala. V porovnaní s veľkými mestami, ktoré som pred tým videla, ako napríklad New York, alebo inými destináciami, mi Austrália prišla skôr ostrovná, že aj tie veľké mestá asi nie sú až tak busy. V podstate pre mňa bola Austrália akoby španielska dedina.

No a potom, asi keď som si čítala tvoj blog, tak vtedy mi to tak viac zapadlo, vnímala som toho viac a dávala som si dokopy veci. Ale úprimne si nepamätám (čo mi chodilo po rozume), myslím, že som nemala žiadne očakávania, akurát to, že je tam veľmi teplo, že je to veľmi ďaleko, a že sú tam nebezpečné zvieratá. 

Príchod na druhý koniec sveta

Myslím si, že sme to mali podobne. Včera, keď som si pripravovala otázky, tak som sa zamyslela “odkiaľ sa ja vlatne poznám s Juli?” A potom mi napadlo, že ty si mi napísala nejaký email, dokonca som ho aj našla, lebo som si chcela spomenúť a bolo to strašne zlaté  :)) 

Keď sa teda vrátime na začiatok, pre ktoré mesto si sa nakoniec rozhodla?

No ja som sa rozhodla pre Brisbane a bolo to aj kvôli tebe, že si mi opísala Brisbane a Gold Coast. A potom som si pozrela, že je tam dobrá infraštruktúra, že sa vieš dostať z jedného miesta na druhé. Brisbane bolo väčšie mesto, takže som mala v hlave, že si viem ľahšie nájsť prácu a že vo väčšom meste sa skôr niekde uchytím a potom sa môžem niekde premiestniť. 

Ale úprimne si myslím, že keby malo Melbourne lepšie počasie, tak sa tam presťahujem. Pre mňa Melbourne vyhrávalo tým, že je to mesto s veľa možnosťami, kultúrou, umením, prisťahovalcami, taký mix národností. Brisbane bolo fajn, na začiatku to bolo super mesto, akurát som sa tam necítila tak, že by som tam chcela ostať. 

Žiť v meste môžeš aj v Európe, do Austrálie ľudia chodia zvyčajne kvôli plážam.

Áno. 

Čo bo bolo pre teba takým najväčším šokom, keď si sem prišla, či už pozitívnym alebo negatívnym?

Ježiši kriste. Austrálska Angličtina :))) to bolo prvé. Akože každý ma upozorňoval, že to je úplne iné, že nebudem nazačiatku úplne rozumieť, aj keď rozprávam Anglicky, a bola to pravda. Veľa krát sa stávalo, že som mala problém rozumieť, hlavne kvôli takej tej ich skrátenej Angličtine a slovám.

Potom, ďalšou vecou bolo, že Austrálčania chodia všade v žabkách. Už keď som bola v lietadle, a bola tam neskutočná zima a bolo tam podľa mňa nula stupňov :), ja som mala na sebe deku a všetky možné prikrývky a oni boli v žabkách.

A ďalší šok, asi to teplo, také iné teplo, tropické. Asi nikdy pred tým som nebola v krajine, kde si v meste a máš tam také tropické teplo. Veľmi silné slnko. 

Toto boli asi tie prvé veci a potom sa to nejako odvíjalo od toho :)).

Potom tu bola doprava, že šoférujú na opačnej strane, čiže aj autobusy sú na opačnej strane..

.. a máš pocit, že idú havarovať :)))

Raz, to bolo asi prvý týždeň som čakala na autobus a čakala som na opačnej strane a autobus mi ušiel z druhej strany.

Je to zvláštne, teraz keď o tom hovorím, je to iné, lebo už som tu tri roky a už som si na to zvykla. A verím, že keď sa vrátim do Európy, tak to bude zase iné a budem si hovoriť, že “toto je divné”.

Napríklad, že ľudia budú oblečení v normálnych veciach, nie vo veciach do gymu :)))

Asi tak 🙂

Ale inak, nejaký veľký šok som nezažila, akurát že Austrálčania sú iní, jasné, že tá kultúra je tu úplne iná. Alebo že tu nemajú bohviekakú kultúru. Vlastne tu majú pôvodných obyvateľov a potom sú tu Austrálčania, ktorí sú vlastne tiež prisťahovalci. 

Po Brisbane si sa vybrala na Gold Coast a vtedy sme sa my dve stretli. Aké časy si si zažila tu?

Tak Gold Coast je taký môj druhý domov v Queenslande, lebo som tam strávila najviac času a aj som sa tam vracala naspäť z domu (zo Slovenska). Gold Coast bolo jedno veľké dobrodružstvo :)))

Prvý krát som tu okúsila oceán a zamilovala som sa do neho a kvôli tomu som aj v Austráli ostala. Snažila som sa pri oceáne tráviť veľa času. 

A videla som tu iný život. Napríklad v Brisbane boli ľudia viac uponáhľaní, ale akonáhle si na Gold Coast, tak vidíš, že ľudia pracujú, ale vedia si ten život aj užiť. Idú na pláž, robia barbeque. Je to tam taký väčší chill. 

A Gold Coast je krásne, také austrálske Miami. Neviem aké je to teraz, už som dlho nebola.

Viac busy. 

Teraz bývam v oblasti ktorá je veľmi podobná a mám bicykel a môžem ísť na bicykli ku pláži, bicyklovať sa naokolo a máš tam celú cyklistickú trasu, takže celý čas vidíš oceán, podobne ako na Gold Coaste. Tiež je to také vychillované, by som povedala. Ale.. Gold Coast my vykopol veľa krát. 

Prekážky sa majú prekonávať

Áno, Gold Coast vie byť k ľuďom hnusný, nie si jediná kamáratka, ktorá sa trápila s prácou. A to bola inak moja ďalšia otázka. 

Neviem ako ty, ale ja som človek, ktorý na instagrame nejako nezdieľa ťažké chvíle. Mne to príde tak, že s ťažkými si poradím sama a dobré treba oslavovať. A preto veľa krát ľudia môžu mať skreslenú predstavu, ku ktorej prispievam ja sama :), že život je len dobrý a dokonalý a človek ktorý cestuje a žije v zahraničí päť minút od pláže nemá problémy. Čo bolo pre teba takým najťažším momentom?

Podľa mňa bol najťažší začiatok,keď prídeš do Austrálie alebo inej krajiny. Od začiatku som sa snažila nájsť si prácu, bývanie, priateľov, ale bolo to veľmi ťažké. Celé obdobie v Brisbane, som bola vo vnútri veľmi osamotená. Aj keď som mala kolegov a nejakých kamošov, nebolo to to, čo som chcela. 

Na Gold Coaste to bolo lepšie, lebo sme sa stretli :), ale myslím si, že celý prvý rok som kvázi tápala. Snažíš sa nájsť si prácu, nejako sa uživiť, bývaš s milými ľuďmi, ale ja som mala na ľudí veľa krát aj smolu. Často som sa sťahovala. V Brisbane milión krát, na Gold Coast tiež. Nikdy to nebolo to, čo som hľadala. A to boli asi tie najťažšie chvíle. A na Gold Coast to bolo ťažké aj preto, že som tam mala najväčší problém s prácou. Buď som ju stratila, lebo sme neboli busy, alebo mi nezaplatili, a podobne.

Alebo prišla korona.

Áno, to bolo ešte horšie. Na druhej strane si myslím, že keby som toto nezažila, tak nie som tam kde som teraz. V Európe som takéto chvíle som nikdy nezažila, alebo nie do takej miery ako tu. 

Prídeš do novej krajiny, rozprávaš ich jazykom, ale oni rozprávajú trochu inak. A snažíš sa začleniť sa do spoločnosti, lebo tu chceš žiť na ten rok dva.

A myslím si, že som si to celé prešla sama, tak to mám teraz ľahšie. Pretože vidím aj tú druhú stránku Austrálie. Veľa ľudí sem príde s niekým, s partnerom alebo s kamarátmi a to je trochu iné. Začnú niekde, no aj keď majú nejaký problém, tak sa necítia až tak osamotení, pretože to vedia spolu zvládnuť. Ja si myslím, že asi toto bolo také najťažšie. A tie rozhodnutia, pretože keď si sama, tak sa rozhoduješ na vlastnú päsť. Inak nebolo nič také extra zlé, čo by sa mi stalo. 

Čiže to, že ak si sama, tak ak niečo nevyjde, nemáš za toho koho viniť?

Áno, len seba :)))

Pamätám si náš moment na Miami Beach..

Náš moment :)))

..keď si sa rozhodovala čo ďalej. Bolo to v čase keď vypukla korona a celý hospitality business sa v podstate zatvoril a bolo nemožné nájsť si prácu pre kohokoľvek kto bol zo zahraničia. A ty si sa vtedy rozhodovala, či ideš domov a takmer si kupovala letenku na Slovensko. A nakoniec si skončila na severe Queenslandu :))

To je pravda, to by som klamala, že len príchod do inej krajiny bol ťažký.. táto korona.. toto sa stalo presne keď som sa vrátila naspäť zo Slovenska po Vianociach a vtedy sa na dva mesiace všetko zavrelo.

Ty si prišla v polke Februára a začiatkom Marca sa všetko zavrelo. 

A vtedy, každý s kým som sa bavila hovoril, že nie je iná možnosť, že korona bude pokračovať, a že mám ísť domov, keď nemám peniaze a tieto veci. A to bolo strašné, to je pravda. Bola som nachystaná, že idem domov, pomaly som sa balila a kupovala letenku a potom sa to.. nejako vybavilo :)))

Našla si prácu v oblasti krajiny, kde stále chceli ľudí a nebolo to tam s koronou také zlé. 

Presne. 

Tak ono vždy sa dá nájsť riešenie. Keď si tak spomínala tie začiatky a začlenenie sa do spoločnosti a že bolo ťažké robiť rozhodnutia a byť sama na seba.. čo ti toto dalo?

Naučila som sa spoliehať sa hlavne na seba. To je dôležité. Aj keď sa ťa ľudia snažia od niektorých vecí odradiť, treba to skúsiť aj tak. Existuje iná možnosť ako to urobiť. Ako napríkad toto, keď som mala ísť domov a premýšľala som čo robiť. Každý hovoril “no veď poď domov, nemáš peniaze a tak..” A to si videla, že veľa backpackerov vtedy odchádzalo domov. 

Je dôležité zvážiť viaceré možnosti. A keď chceš ostať na určitom mieste, nie je to iba o šťastí. Treba skúšať.

Ja som si vtedy dávala žiadosti o prácu do viacerých miest. A dostala som prácu v bare v takom malom mestečku na severe a to bolo moje šťastie. 

Túto foto milujem. My dve na sude v írskom pube v Cairns keď som prišla Juli pozrieť na sever QLD

Vtedy si poslala aj zo tridsať životpisov po celej Austrálii, nie?

Práve. A aj keď korona bola prekážka, tak som bola hrdá na to, že som ju prekonala, že som ju zvládla. Pred Austráliou by som v živote nebola taká odvážna. Podľa mňa by som sa tak vystresovala, že by som sa zbalila a išla domov. 

Ale tým, že som bola v Austrálii a mala som pech, že som okolo seba nemala takmer nikoho, kto by mi pomohol, myslím si, že ma to posilnilo, že som bola odvážnejšia a vedela zvládať ťažké situácie ľahšie a že som si vždy povedala, že to nejako zvládnem a nejako to dám. 

V podstate si si vybudovala sebadôveru na ťažkých situáciách. 

Áno. Ktorú som asi pred tým nemala. 

Citlivá téma. Peniaze

Podľa mňa ďalšia otázka, ktorú v sebe ľudia riešia a viem, že ja som ju v sebe riešila, a ty si ju už načrtla, je práca a peniaze. 

Samozrejme aj letenka do Austrálie niečo stojí. Austrália je tiež jedna z najdrahších krajín na svete a je jasné, že sem ideš s tým, že budeš pracovať, to si povedzme narovinu, nebudeš rok ležať na pláži. 

Aké práce si si zažila, aké ťažké je nájsť si prácu a dokážeš si napríklad ušetriť peniaze tak, aby si dokázala cestovať?

Tak ja si myslím, že Austrália je skvelá krajina na ušetrenie si peňazí, pretože mzda je omnoho vyššia ako v iných krajinách. Ono keď máš prácu a nemusí to byť práca na plný úväzok, tak si vieš ušetriť. Aj vďaka tomu môžu Austrálčania pracovať určitý počet mesiacov a potom môžu ísť napríklad na pár mesiacov na dovolenku, pretože si vedia ušetriť. Čo by sa asi v Európe nestalo, alebo aspoň nie na Slovensku.

Prešla som si rôznymi prácami, väčšina mojich prác bola v hospitality, čiže bola to práca v bare. Skúšala som čašníčku, čo mi vôbec nejde, a potom práce ako upratovanie hotelov, čo je dobre platené. A to je práca ktorú na Slovensku úplne zmetieš zo stola, že to robiť nebudeš. Tu je to však platené skoro na úrovni barmanky. (Pozn. od Simony – ľudia pracujúci v hospitality majú často krát lepšie mzdy ako administratívni pracovníci kvôli prirážkam za “casual work” počas večerov, víkendov a sviatkov).

Snažila som sa znova dostať do officu, pretože pred tým, ako som šla do Austrálie som bola v office.  Mám však work and holiday víza, a títo (officoví) zamestnávatelia sú nastavení tak, že ak nemáš víza ktoré ti umožnia v Austrálii zostať dlhšie, tak sa o teba moc nezaujímajú. Nebudú riskovať to, že ťa zamestnajú a ty potom odídeš.

Takže som ostala v hospitality dlhú dobu, všade kde som cestovala, od Brisbane, cez Gold Coast, na sever Queenslandu, odtiaľ znova na Gold Coast.

Až teraz, keď som prišla do Perthu, do Západnej Austrálie, tak som mala viac pohovorov na admin prácu, ako napríklad na prácu recepčnej, administratívnej asistentky a podobne, čo sa mi dovtedy nepodarilo. Ak máš skúsenosť v hospitality v Austrálii, tak ťa zoberú hocikde, ale ak nemáš v Austrálii skúsenosť v administratíve, tak je to ťažšie.

V podstate si spomenula dva paradoxy. Jeden je, že na začiatku korony bolo neskutočne ťažké nájsť si prácu. A teraz ťa držia zubami nechtami, len aby si neodišla, keďže veľa backpackerov odišlo a nájsť si prácu je teda oveľa ľahšie. 

Tým druhým paradoxom sú podľa mňa peniaze. Súhlasím s tým, že Austrália je skvelá krajina na našetrenie si peňazí kvôli mzdám, ale je aj veľmi drahá. Čiže ak si človek nedá pozor na výdavky, alebo stratí prácu čo i len na týždeň alebo dva, tak to nie je sranda.

Presne. Poznám ľudí, ktorí majú prácu, dobrú prácu, vedia si zarobiť, ale míňajú strašne veľa. Majú auto, idú do baru, na párty a to je drahé. Drinky a jedlo vonku sú drahé. A plus nájom. Čiže súhlasím, že ak si nedáš pozor na výdavky, tak si neušetríš. Ale dá sa to. Nie je to tak, že iba pracuješ aby si minula na nájom a stravu a potom nemáš nič. Toto som skôr zažila na Slovensku kde z platu takmer nič nezostalo.

Ale napríklad teraz, keď si to tak zoberiem, platím nájom, ktorý nie je najmenší a stále si viem ušetriť. 

Ty máš aktuálne dve práce. Koľko hodín týždenne pracuješ?

Nedávno som začala druhú prácu, ale pred tým som mala v jednej práci okolo 35 hodín, avšak kvôli korone a obmedzeniam to znížili. Teraz aj s druhou prácou robím okolo 45 hodín. Čiže, ako keby mám prácu na plný úväzok. Dá sa to však skĺbiť aj s mojím voľným časom, čiže nemám nejaký problém, že by som teraz iba spala, jedla a išla do práce a to isté dookola. Mám určitý harmonogram, viem ísť na pláž a viem si užiť ten svoj voľný čas ako potrebujem. 

Good times

Bavili sme sa teda o ťažkých chvíľach, peniazoch. Aké boli naopak tie highlighty tých tvojích ciest po Austrálii. Ty si bola myslím aj v North Territory, aj na tej tvojej vysnívanej Esperance.

Áno, tam som bola už asi dva krát. Tak highlight z celej Austrálie je pre mňa Queensland, konkrétne  Daintree Rainforest, to je pre mňa asi najkrajšia oblasť na východe, no vôbec som nevidela som New South Wales. Ale pre mňa je to niečo, kde som cítila taký iný život, iný vzduch a celkovo tá príroda je nádherná. Proste dažďový prales. A je to veľmi tropické a divoké. 

A keď si zoberiem Západnú Austráliu, ktorá sa pýši najkrajšími plážami, dala by som najväčší highlight severu Západnej Austrálie, kde máš úseky uprostred ničoho s vodopádmi, môžeš sa vydať na kadejaké túry na vysoké kopce a máš tam výhľady a všetko toto. 

No a potom Esperance na juhu je nádherný a má asi najkrajšie pláže aké som videla v Austrálii. A celkovo celý juh od Esperance keď sa vraciaš smerom do Perthu, tie pláže sú úplne nádherné. Tá voda je priezračná, modrá, azúrová.

Bojíš sa žralokov keď si ideš zaplávať?

No momentálne teraz áno. O tomto som minule premýšľala, keď som sa bavila s kamošom a hovorím, že keď som bola v Queenslande, tak som nerozmýšľala o tom, že ideš do vody a teraz je tam žralok. V okolí Gold Coastu to nie je až také rozšírené si myslím. Nie je to tam také, že sa musíš báť. 

Ale my sme tu mali v Perthe strašne veľa útokov žralokov, a každý deň niekde nejakého vidia. Niektoré pláže tu majú alarm, ktorý sa spustí. Mali sme tu nedávano aj pár útokov, ktoré boli smrteľné a ten človek sa nenašiel. Je to veľmi nebezpečné a tým, že bývam v časti, kde ich je veľa, sú tu také oblasti, alebo pláže, so zátokami, kde sa môže plávať a sú tam útesy, čiže ten žralok by sa tam nemal objaviť. Tým pádom je to bezpečnejšie pre rodiny a deti.

Ale jasná vec, že sa bojím. Ono keď prídeš do Austrálie, tak jasné že máš taký ten skreslený pohľad, že žraloky, krokodíly, pavúky, hady atd. Ale ono, asi keď tu žiješ, tak si na to tak nejako zvykneš. Je dobré na to nemyslieť, na druhej strane, keď sa to stáva, tak je dobré byť si toho vedomá, že to tam je a že kráčaš do oceánu, ktorý je ich teritóriom.

Čo ďalej?

Pozrime swa teraz do budúcnosti. Viem, že chceš ďalej cestovať a nejaký čas ešte pobudneš v Austrálii. Čo potom? Vidíš sa v Európe?

Úprimne, pred tým ako som išla do Austrálie som si myslela, že nechcem žiť v Európe, chcela som nájsť krajinu, ktorú by som nazvala domovom. Buď som si myslela, že to bude Austrália, alebo niekde inde. Ale tým, že som tu, chýbajú mi také európske veci, ako sneh v zime, alebo hory. Pochádzame z krajiny, ktorá je veľmi hornatá, sama som vyrástla v okolí hôr. 

Tu v Austrálii máme pláže, ale mne chýba taká tá rôznorodosť. Chcela by som byť na mieste, kde máš aj chladnejšie počasie, aj sneh dajme tomu v zime a máš tam aj teplé počasie a pláže.

Neviem, či by to bola Európa, možno nejaké Španielsko, to sa mi zatiaľ páčilo z Európy asi najviac. Ale nechcem zatiaľ povedať, lebo ak sa stane, že budem cestovať ďalej a pôjdem dajme tomu do Južnej Ameriky, alebo na Costa Ricu a budem tam chcieť ostať, tak ostanem. 

Tiež zvažujem aj také veci, aby som to mala bližšie k rodine, k priateľom, aby to nebolo také, že teraz odcestujem znova na pár rokov niekam ďaleko od Slovenska. Neviem, kde sa vidím. Myslím, že čas ukáže, mne sa menia nátory z roka na rok. 

To, čo som si myslela pred dvoma rokmi a už som bola v Austrálii, je úplne iné ako to, čo si myslím teraz. Ono je to aj o tom, koho stretneš, kto ti čo prinesie do života, možno zmeníš úplne názor na veci. A podľa mňa je to aj vekom, ja som sa v Austrálii tak trošku ukľudnila. Pred tým som absolútne nevedela, čo chcem, bola som stratená. A teraz som kľudnejšia, hovorím si, že je to tak, ako to má byť.

Smejem sa, že to hovoríš. Sama som bola majster plánovač a vždy som chcela vedieť, čo bude a kde budem a s kým budem a ako sa budem cítiť, ešte aj pocity som si pomaly naplánovala. A teraz, keď som staršia, tak si hovorím, že teraz mi je ako mi je a v budúcnosti mi bude ako mi bude a uvidím ako sa to preklenie.

Aj s tou Európou. Tiež mi chýbajú niektoré veci. Asi hlavne útulnosť. Tak by som to vyjadrila jedným slovom, všetko je tam menšie, priam maličké. 

A také iné… Nechcem hovoriť nič zlé voči Austrálii, Austrália je krásna krajina, ale mne to príde, že my v Európe máme viac takých challenges, že život v Európe nie je veľmi dokonalý. Pripadá mi, že Austrália je taká, že máš skvelý plat, máš slnko, máš pláž, vláda sa stará o svojich obyvateľov. Napríklad, prišla korona, dali príspevok tým, čo stratili prácu… mne to príde, že tu je taká bublinka. Asi mi chýba taký trošku iný život, možno je to iba dočasné, ale príde mi to, že sa tu tá vláda stará o svojich obyvateľov až moc. 

Je to tu také po povrchu a je tu veľmi veľa pravidiel, ktoré zabraňujú ľuďom robiť svoje vlastné rozhodnutia. Ako napríklad rozhodnúť sa či si chceš, alebo nechceš dať helmu na bicykli. To je taký hlúpy príklad, je to malichernosť, ale je to jeden z príkladov ako vláda stanovuje veľmi veľa pravidiel na všetko. A robí to pre ľudí, aby boli v bezpečí, ale v podstate to tých ľudí robí tak trošku.. hlúpejšími :)))

No.. asi tak :))

Je niečo také, čo by si dodala pre všetkých tých čo sú práve teraz doma, či už na Slovensku, alebo v Čechách a premýšľajú že či sa vydať na dobrodružstvo, ale majú obavy či to nie je chyba.

Tak, toto je veľmi zaujímavá otázka, lebo odkedy som v Austrálii a odkedy moji kamoši zo Slovenska a Čiech videli, že som v Austrálii a že je možnosť tam žiť, pýtali sa ma tieto otázky mnoho krát. Podľa mňa je na Slovensku a Čechách o Austrálii malá informovanosť. Narozdiel od iných krajín, ísť do Austrálie nie je veľmi populárne. Pre mňa to bolo to isté, keď som sem išla.

Povedala by som však, že sa netreba báť ísť a skúsiť to. Mňa Austrália veľmi zmenila. Každý kto váha, tak by to mal skúsiť a nebáť sa vecí ako sú ceny, že je tú iná kultúra, že proste niečo ťa tu ohrozuje, pretože to nevieš kým do tej krajiny neprídeš.

Toto však podľa mňa platí na všetky krajiny.

Áno. Ak ľudia majú vášeň cestovať, tak určite treba ísť do toho. A Austrália určite stojí za to. Keď sa obzriem späť, za tieto tri roky som z nej videla veľký kus a každá časť bola iná, rôznorodá akoby si zakaždým išla do inej krajiny a veľa mi to dalo. Videť, skúsiť, zažiť, stretnúť ľudí ako napríklad pôvodných obyvateľov Austrálie, to je zážitok.

Pre mňa, už len to, že som to skúsila, že som tu, je veľký krok a odporúčam to každému. Nezáleží, či si človek ktorý precestoval svet, alebo človek ktorý nikdy necestoval. Myslím, že Austráliu treba skúsiť a vytvoriť si vlastný názor.

To určite, teraz o Austrálii existujú rôzne informácie, napríklad že odvážajú nezaočkovaných ľudí do tzv. koncentračných táborov, neviem či si to videla. Toto sa šíri slovenskými tzv. nezávislými správami. Dokonca mi aj písal jeden známy, aby ma poľutoval :))

:))) To je ďalšia pozitívna vec na Austrálii, že je veľmi bezpečná, napríklad celú túto pandémiu som tu nezažila skoro nič, buď sme neboli v hotspotoch, alebo apoň ja nie, alebo celkovo tu nebolo veľa prípadov. Je to aj tým, že Austrália je odstrihnutá od zvyšku sveta.

Áno, bolo to až otravne prísne, ale v konečnom dôsledku sme si tu žili v bublinke a mohli stále chodiť von teda až na ľudí v Melbourne a v Sydney.

Áno, je to úplne iné.

Juli, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje odpovede a čas a prajem ti všetko dobré. 

Aj tebe Simi, ďakujem za rozhovor.

Zdieľať:

Facebook
Twitter
Pinterest
LinkedIn
Simona Šimková

Simona Šimková

Kouč, cestovateľ, motivátor, blogger...

Sociálne médiá

Najčítanejšie

Kategórie

K téme

Súvisiace články

Nájdená v Austrálii

Milujem príbehy. O odvahe a rozhodnutiach, či už začať podnikať, začať študovať po tridsiatke, vrhnúť sa do vzťahu napriek tomu, že má človek strach a

Navraty do reality

Návraty do reality

To čo dnes zdieľam je v kontexte aktuálneho svetového diania oddychovka. Zábavné čítanie. Alebo ako to tu voláme “first world country issue”. To ako my

Nie, nič s Tebou nie je zle…

Pravidelne počúvam podcast robený Sarah Grynberg a keď niečo robíte pravidelne, začnete vnímať určité vzorce. Ako napríklad, že keď sa tento podcast blíži ku koncu,