Môj príbeh

 

Vždy som túžila spoznať svet za hranicami – svojho sídliska, Slovenska, no aj za mojimi vlastnými. Chcela som vedieť, že svoj potenciál využívam naplno, a naučím sa o sebe a svete koľko len môžem. A hoci viem, že na tomto sa dá pracovať donekonečna, viem že takýto život žijem. Zvedavosť ma doviedla do Austrálie, kde som vyštudovala a aktuálne testujem vody korporátneho sveta.

Bývam pár minút od pláže, precestovala som veľa miest a svoju Angličtinu zlepšila o niekoľko levelov. Moje obzory sa otvorili neskutočným spôsobom a zistila som, že mnoho vecí, ktoré sa zdajú byť nemožnými sa takými naozaj len zdá. No to všetko sú len okolnosti, a tie sa môžu kedykoľvek zmeniť. To, že som do veľkej miery spokojná, či dokonca šťastná súvisí s niečím iným. Robím totiž to, čo cítim, že mám robiť – uspokojujem svoju zvedavosť. Svoju túžbu spoznávať svet aj seba.

Práve to, že žijem v súlade s tým, kým som vždy bola (hoci som si to niekedy nechcela priznať), práve to je to, čo urobilo veľký rozdiel v tom, ako sa cítim. A keby mi kedysi dávno niekto povie, že toto raz bude môj život, ťažko by som mu verila. A zároveň by som nebola prekvapená.

 

Zvedavosť vs komfort

Trvalo mi dlho, kým som sa k tomuto odhodlala. Môj život doma bol v podstate fajn. Skvelí priatelia, rodina, kolegovia a práca, ktorú som milovala. A predsa, keď som prišla domov z práce a sadla si na gauč, premýšľala som o tom, či je to všetko. O tom, “čo je tam vonku”. Či je toto maximum, ktoré viem zo seba dostať.

 

Dilema

Kladenie si týchto otázok nabralo na intenzite, keď sme sa so vtedajším priateľom rozhodli, že je po ôsmich rokoch načase “rozkývať sa” v našom vzťahu. Povedali sme si, že si dáme pol roka v Austráli ako posledné dobrodružstvo a po návrate sa začneme baviť o svadbe a kúpe pozemku.

A ja som sa začala budievať uprostred noci. Bola som vtedy v Austrálii sama, nakoľko priateľ musel odísť domov skôr. A ja som premýšľala, či je život vydatej ženy v rodinnom dome s deťmi pre mňa. Či bude ďalších 40 rokov života totálne predvídateľných, alebo si pre seba ešte niekedy ukradnem aspoň kúsok dobrodružstva.

Premýšľala som, či som zo seba ako človeka vyťažila maximum, či som zažila všetko čo som chcela. Nemala som tým namysli dovolenky či flirty. Chcela som vidieť svet, možno skúsiť inú kariéru, spoznať iné kultúry a zažiť iné situácie. Často som si nad touto dilemou poplakala. Rodina, zázemie, to čo poznám, alebo svet, nové situácie, dobrodružstvo a rast, ktorý snáď bude sem tam aj bolieť?

Spätne vnímam ako najsmutnejšie to, že som o sebe pochybovala a mala som pocit, že je so mnou niečo zle. Frustrovalo ma, že nemôžem byť “normálna” a pýtala som sa samej seba, prečo nemôžem chcieť “normálne” veci.

 

Za hranicami

Dodnes si pämätám, ako som asi mesiac pred odchodom z Austrálie volala s ocinom. Sedela som na rušnej ulici v Surfers Paradise a povedala som mu, že premýšľam, že by som sa do Austrálie vrátila a možno tu skúsila žiť. “No veď uvidíš, keď sa vrátiš domov, do reality.”

Naštvalo ma to. Kráčali okolo mňa ľudia a nezdalo sa mi, že snívam alebo som iným spôsobom mimo reality. “Realita je taká, akú si ju urobíš”, napadlo mi vtedy. A táto myšlienka so mnou odvtedy ostala a pripomenula sa mi vždy, keď som sa rozhodovala čo ďalej.

S priateľom sme sa rozišli, pre dobro oboch. Ja som si po siedmich mesiacoch od návratu na Slovensko začala riešiť ďalšie víza do Austrálie. O ďalšie tri mesiace som letela.

Začala som surfovať, spoznávať nových ľudí, randiť, cestovať a neskôr študovať na vysokej škole. Boli časy, kedy som sa cítila stratená a nebola som najšťastnejšia. Tiež som urobila nejaké chyby. No boli to chyby, ktoré neľutujem, pretože to jednoducho nemohlo byť inak. Všetko čo ma stretlo ma niečo naučilo. A keď si predstavím, čo som vedela pred odletom, v porovnaní s tým čo viem dnes, musím sa usmiať. A to je presne to, po čom som si prišla. Pozrieť sa za hranice toho, čo poznám. Spoznať a skúsiť.

 

Túžba podeliť sa

Dnes som v bode, kedy mi všetko čo som si poskúšala a zažila akosi zaklaplo a mám túžbu všetky tieto skúsenosti zdieľať.

O skúsenostiach z Austrálie sa už pár rokov, vcelku nepravidelne, delím na svojom blogu. Po rokoch však cítim, že to, čo chcem zdieľať so svetom je komplexnejšie ako život v inej krajine.

Na Slovensku som dlhé roky pracovala vo financiách, najskôr ako konzultant, neskôr ako školiteľka obchodnej siete. Rozvoj, môj vlastný a rozvoj ľudí v tíme, bol vždy mojou vášňou. “Podať zložité veci jednoducho” bolo mojím mottom.

Potom prišla Austrália, ktorá bola školou života sama o sebe. Bolo to dobrodužstvo kombinované s makaním na cieľoch, míľnik po míľniku. Od práce za barom, cez korporátny kancel k práci z domu. 

Zo zdieľanej izby, cez pobyt v malej kutici „Harry Pottera“ k peknému bývaniu. 

A práve tu v Austrálii som okrem účtovníctva začala študovať aj koučing, ktorý ma vracia k tomu môjmu, osobnému rozvoju a prekonávaniu samého seba a svojich vlastných hraníc.

 

Vždy som mala rada výzvy, no práve vďaka koučingu som si začala byť vedomá mnohých limitov, ktoré som si kedysi sama v sebe vytvorila. Naučila som sa čo je pre mňa naozaj dôležité a ako nestrácať čas, peniaze a energiu vecami, ktoré mi nič neriešia. Tiež, že chcieť iné veci ako iní ľudia okolo mňa je úplne v poriadku a každý z nás je ok. Naučila som sa väčšej tolerancii, ktorá v dnešom svete tak chýba.

To čo chcem zdieľať je o živote za hranicami, no nie len za hranicami krajiny či kontinentu, ale za hranicami falošných limitov a presdvedčení, ako napríklad:

  • “treba sa držať pri zemi / istoty”
  • “tak sa to proste vždy robilo, tak nevymýšľaj”
  • “to bude ťažké, dobre si to rozmysli”
  • “to sa málo komu podarí”
  • “na to sa musíš narodiť”
  • “na to treba talent”

A mnoho ďalších a ďalších ako napríklad, že nám treba partnera aby sme boli šťastní, že úspech súvisí s peniazmi, a že čím viac toho stíhame, tým “lepšími” ľuďmi sme.

A tieto limity sú to, čo ma rozčuľuje, sú ako pritesné šaty, primalý byt, alebo ako to čo dnes tak dobre poznáme – ako maska na tvári.

Všetci sa radi cítime pohodlne, voľne a padne nám dobre sa zhlboka nadýchnuť. Tak na čo sa trápiť limitmi, ktoré vlastne vymyslel niekto iný?

A tak prostredníctvom blogu a e-bookov zdieľam to, ako sa na dá na veci pozrieť inak a ako to môže zmeniť náš život.

O level vyššie prichádza koučing – spôsob ako preskúmať svoje vlastné limitujúce presvedčenia a dostať sa bližšie k tomu, na čom nám naozaj záleží.