Trošku o životnom štýle a.k.a. austrálske inakosti

Jednou z výziev ktoré prináša písanie blogu o krajine, kde ste už dlho je, že sa na ňu už nepozeráte čerstvými očami. Našťastie prichádzajú situácie, ktoré nám tie čerstvé okamihy pripomenú. 

Na tento týždeň som pôvodne chystala článok o vychytávkach. Písala som, ako si čo najefektívnejšie nájsť bývanie, nepreplácať za služby mobilných operátorov, alebo ako si zariadiť ubytko bez toho, aby ste skrachovali. Článok vyjde, no prehadzujem poradie. 

Ako som totiž išla písať časť o tom kde kúpiť lacnú kávu, napadlo mi, že doma som zvykla kávu volať presso a tu to volajú inak. Čo mi kedysi prišlo zvláštne. Takisto, ako že Austrálčania nevolajú kečup ketchup, ale tomato sauce. 

A potom mi napadli všetky tie ich skratky, slangy a akcent. Do toho som dnes počúvala podcast od Yoga Girl kde práve opisovala aké tažké bolo vo Francúzku nájsť reštiku otvorenú pred siedmou večer, čo mi otvorilo ďalšie asociácie. O tom, že rôzne kultúry zvyknú večerať v iný čas. 

V minulom blogu som si trošku pofrfľala. Tento nebude o tom, čo vnímam ako horšie, či o tom, čo mi chýba. Bude o tom, čo všetko mi kedysi prišlo nové a vzrušujúce a dnes som s tým zžitá a mám to rada. V podstate o veciach, kvôli ktorým som kedysi začala tento blog písať.

Ako napríklad že tu ľudia nevyslovujú anglické mäkké “r” ako to poznáme od Britov alebo to doslova kričí u Američanov. U Austrálčanov to znie to askôr “a”. Počuť to najmä na konci slov. Čiže slovo future vyslovia ako fjuča :))). Rembemba. Decemba. Niekedy si z frajera robím srandu a prosím ho, aby niečo vyslovil “normálne”. Vie to, ale robí mi naprieky a nechce. 

A ak mi po tom poslednom blogu veľa z vás napísalo, že ich to pobavil, myslím že tento bude podobný. 

Kávová a raňajková kultúra

Ako osoba so silným odporom k mlieku som na Slovensku píjavala čiernu kávu a v kaviarni som si pýtala presso. Ako 29-ročné teliatko som si presne to isté vypýtala tu. „One presso, please.“ Servírkin tupý výraz v tvári mi naznačil, že mi nebolo porozumené. Tak som povedala, že chcem proste kávu bez ničoho. “Jeden shot, alebo dva?” Vypýtala som si dva. V ten deň som sa naučila, že tu v Austrálii mám podľa všetkého rada Long Black, nech vám to znie akokoľvek zvláštne:)

Ak by som si zvolila len jeden shot, pila by som Short Black. 

Ak by som do toho chcela mlieko, tak to nie je presso s mliekom, ale Flat White. Nepýtajte sa ma prečo. S kapučínom a laté nie je problém, tieto pojmy sú totožné s ich.

Káva je tu veľká vec ale iným štýlom ako v Európe. My Európania sme také tie kaviarenské typy,  čo klábosia po kaviarniach počas dňa, v elegantnom oblečení. 

Fotené v období keď som mala dve práce a školu a „ísť na kávu“ a cítiť slnko bol božský luxus

V Austrálii vidíte veľa ľudí piť kávu v take-away pohárikoch, počas chôdze, či sediac pri pláži. Logicky to bude iné vo veľkomestách.

Ráno robí deň

Tiež je tu mnoho “raňajkových podnikov”, to je niečo čo v Európe až tak nefičí. Asi záleží aj od krajiny, ale na Slovensku mi to rozhodne nepríde ako vec.  Premýšľam, že ak by som sa vôbec rozhodla ísť na raňajky mimo domu, asi by mi napadlo ísť niekam do hotela. Alebo by som skočila v Prievidzi do Ryby na tresku, ak je toto bistro stále otvorené. A nehovorte mi, že nie je, budem smutná. Každopádne, keď príde na jedenie vonku, my Slováci sme podľa mňa skôr na obedy a večere.

Tu je veľmi populárne chodiť von na raňajky. Neviem či žijem v ilúzii, ale mám pocit, že minimálne 30% všetkých podnikov sú určené čisto pre raňajky a obedy a avokádo je tak na polovici každého menu. Tieto podniky otvárajú väčšinou už o šiestej ráno a okolo druhej zatvoria. Okrem toho, kto bude mať na menu viac avokáda sa pretekajú aj v tom, kto má organickejšiu kávu a šialenejší twist na acai bowl.

Niektoré raňajky vám je tu ľúto zjesť. Ale nakoniec sa premôžete

Večere a puby

Ľudia samozrejme chodia von aj večerať, ale príde mi to úplne iné ako doma. Povedala by som, že minimálne pre mňa je to akosi sviatočnejšie. U nás máme fast-foody, potom veľa preveľa reštaurácií kde sa dá dobre najesť za normálne peniaze a potom tu sú výborné a drahé reštaurácie. Mne osobne prišlo normálne jesť každý deň menučko v reštike (za také isté jedlo ako u nás na menu by som tu zaplatila 3-4 násobok) a ísť cez víkend s kamarátmi na pivo a popri tom si dať dobré jedlo.

Tu sú lacné fast-foody, potom sú tu puby a bary, kde majú veci na jedno kopyto – hranolky, zemiaky poliaté omáčkami, rezne, pizzu a podobne. A potom sú tu reštaurácie, kde dáte za porciu cestovín $25-35 a u nás by to bola taká tá normálna reštika. Tu je to akože fine-dining. Výhodou je, že takto vlastne nejem vonku skoro vôbec a keď ideme von, tak sa na to naozaj teším a mám z toho pekný zážitok. 

Je sa tu skôr

Večere tu jedávajú o niečo skôr ako som ja sama bola zvyknutá.

Priateľ na moje minuloročné narodky zajednal stôl na 18.30, keďže mu to prišlo ako normálny čas. A ja, osoba pracujúca od 9-17.00, verila že to stihne. Lenže moja šéfka s ázijskou pracovnou morálkou si povedala, že narodeniny nie sú taký big deal a nechala ma v práci dlhšie. A o šiestej sa ma opýtala, či som mala nejaké plány ? Kultúry na pracovisku a rozvíjanie asertivity by mohli byť ďalšími témami na blog… Pointa je, že ľudia tu večerajú skôr ako v Európe, kde vidíte ešte o deviatej večer plné reštaurácie. 

A mimochodom, u nás je obsluha pri stole bežná aj v puboch, tu ju majú len v tých lepších. Takže ak prídete do krčmy, nečakajte pol hodinu pri stole že vás obslúžia. Väčšinou si treba ísť objednať k baru. Ako barmanka som ľahko vedela identifikovať Európanov, vošli, sadli si k stolu a čakali :).

Keď tak pozerám na mapu, u nás vychádza Slnko skôr ako v krajine vychádzajúceho slnka, Japonsku

Vstávanie skoro a aktívny životný štýl

S týmto “breakfast” zameraním súvisí ďalšia vec ohľadne tunajšieho životného štýlu. Ľudia vstávajú skoro. Ak vstanete o piatej ráno a máte pocit, že ste dosiahli niečo výnimočné, po tom čo vyjdete von môžete zažiť sklamanie – nič špeciálne ste nedokázali a veľa ľudí sa už potí uprostred ich tréningu či behu popri pláži.

Myslím, že toto čo idem písať bude súvisieť s tým kde bývam, ale to neznamená, že to nie je pravda. Ľudia tu žijú veľmi aktívne. Ráno stojíte pri pláži a vidíte všetko možné. Plavcov, surferov, kajakistov, bežcov, skateboardistov, ľudí venčiacich psov, skateboardistov venčiach psov, ľudí boxujúcich s trénerom, jogistov, no a potom ľudí cvičiacich na strojoch zabudovaných popri pláži. O to hustejšie to tam vyzeralo a vyzerá vzhľadom na koronavírus a zavreté fitká.

Počas východu slnka

Úžasné je to, že ešte len začínate prácu a už ste stihli byť vonku v prírode. Jeden z najsmutnejších momentov som zažila, keď som sa vracala z nočnej v bare pred piatou ráno (mali sme dlhý clean up) a videla som zažínať svetlá na kaviarniach a ľudí vychádazajúcich z domov aby si zabehali. Keby som sa aspoň vracala z párty… 

Active wear

Toto je veelice zábavná téma a dokonca aj Austrálčania si z toho robia srandu. Teda hlavne muži. Lebo sa týka žien. 

Od začiatku som registrovala, že ženy chodia všade v “oblečení do fitka”. Nechápala som to. Najskôr som si myslela, že sú akurát na ceste do fitka, alebo prečo si zo sebou neberú uterák? Prečo pri tom držia take-away kávu? Prečo majú toľko make-upu? 

Vysvetlenie sa mi dostalo paradoxne od príslušníka mužského pokolenia – vraj im toto oblečenie zlepšuje postavu, lebo ich to kadejako postláča a vyformuje, tak v tom chodia všade. Najskôr som tomu neverila, ale po ďalšom pozorovaní mi táto teória dáva zmysel. Dokonca som minule videla babu v ružových legínach, ktoré boli vytieňované okolo jej plochého zadku.

Nie som sama, komu to príde komické. Frajer mi raz ukázal toto video, pobavte sa. 

Celkovo je to tu akosi naopak. Keď som bola pred rokmi v Barcelone, spala som dve noci na apartmáne u kamošiek moje španielskej kamošky Maider. Jedna z nich sa práve obliekla lebo išla niekam von a Maider (ktorá pred tým dva roky žila v Austrálii) hovorí: “nie je to zaujímavé? Pozri ako je štýlovo oblečená a nemá takmer žiadny make-up. V Austrálii je to presne naopak.” 

Viac vlastných fotiek k téme active wear som nenašla. Takto niektoré ženy chodia všade okrem práce.

Slang

Toto je kapitola sama o sebe. Austrálčania sú ich slangom povestní. V podstate bez neho nevedia fungovať. Majiteľ firmy kde pracujem je vzdelaný človek. Právnik. Po 60ke. A používa slang. Ja som tu tri a pol roka a stále nepoznám všetok. Napíšem sem tie najčastejšie výrazy, ak chcete vedieť viac, môžete sa čo to naučiť priamo od Margot Robbie v tomto videu :). Áno, Margot je Austrálčanka, vyrastala pri Gold Coast.

Straya = Austrália

Arvo = afternoon = popoludnie

Servo = service station = benzínka

Bottle O = Liquor store = obchod s alkoholom

Stubby = fľaškové pivo

Sunnies = sun glasses = slnečné okuliare

Thongs = žabky

Togs = plavky

Sheila = dievča, žena

Bogan = sedlák

Mozzie = mosquito = komár

Maccas = Mekáč

Rego = car registration = niečo ako PZP a cestná daň v jednom, akurát to nekryje škody na majetku, no na životoch

Neformálnosť a humor

Jedna z prvých vecí ktoré som tu vnímala a zároveň jedna z naj vecí. 

Tak napríklad, všetci sa oslovujú menom. Nedávno som kvôli niečomu hľadala starý email ktorý som poslala bývalému zamestnávateľovi. Smiala som sa a očervnela v tom istom momente. Keď som hovorila o mojom nadriadenom, písala som o ňom ako o Mr. Rolles. Aktuálne si vypisujem maily s účtovníčkami, právnikmi alebo nájomníkmi s ktorými sme sa v živote nevideli. Nikto ma za celý ten čas neoslovil priezviskom. Priezviskom ma oslovujú len vládne inštitúcie. 

Priateľskosť

Keď tu bola moja segra s jej priateľom, niekde v obchode sa ma predavač opýtal “how are you?”. Keď sme vyšli, Patrik sa ma opýtal, či som ho poznala. A ja ho úplne chápem.

Pamätám si, že som mala nervy, keď som bola v Londýne a nejaká predavačka sa ma opýtala to isté. “Čo je ju do toho?”, myslela som si. Prišlo mi to fake. Keď som to povedala známemu, ktorý tam žil roky, tak mi to upratal v hlave: “a čo ti príde lepšie? Nasratá slovenská predavčka čo sa ti ani nepozdraví, alebo niekto kto si aspoň dá tu námahu sa ti prihovoriť?” Keď mi dá niekto tieto dve alternatívy, myslím že mám jasno. 

Naopak, tu je zážitok Austrálčana z Európy. Bol v niektorej zo škandinávskych krajín a išieľ do kúpeľov. Priskočil k niekomu do vírivky. Samozrejme že preriekol spomínané “How are you?”.  Dotyčný Európan vo vírivke mu jemne otrávene hovorí: “a my sa poznáme?” Rozosmialo ma to. To by bola moja reakcia päť rokov dozadu :))

Táto neformálnosť je asi najväčší rozdiel. Dnes k nám prišiel na obhliadku priestorov jeden pár. Šéf kríva z kancelárie a pánko mu hovorí “How you goin mate?” V živote sa nevideli. Išli sa baviť o biznise. O päť minút som počula ako sa nahlas smejú v zasadačke. Nejestvovanie tykania robí svoje a odbúra veľa formálnosti. Človek tak môže prejsť k veci. 

Celkovo sú ľudia tú takí salámisti a niekedy na to naozaj zabúdam a nevážim si to. Ďalšie dve mám z autobusu. 

Zážitok z autobusu

Raz sa ma autobusárka opýtala či chodievam tou linkou často. Povedala som jej že nie. A ona na to : “Do riti. Lebo ja neviem kam idem. Toto je moja prvá jazda.” A tak jedna školáčka čo sedela za mnou prišla dopredu a navigovala ju. Myslela som, že sa mi sníva. Vtipný a dobrý sen. 

Ďalšiu mala moja segra Heňka s priateľom. Naskočili do autobusu a chceli si kúpiť dva lístky. Akurát že mali len celú 50ku. Šofér im povedal, že im nemá vydať. Segra sa automaticky otočila na výstup keď ich šofér zastavil a povedal im nech si idú sadnúť, že ich proste odvezie zadara.

Ďalšie rozdiely – kerky, nadávky a pivo

Kedysi som počula, že v Austrálii je každý potetovaný. A že je to preto, lebo sú to potomkovia anglických väzňov. Znie mi to ako veľmi zjednodušený názor a neviem či je tento súvis nejako dokázaný, ale rozhodne sú tu tetovania bežné. Na bankárkach, policajtoch, aj sekretárkach. Ja mám aktuálne dve, také krpaté. Ale neznamená to, že ich má každý. Priateľ nemá ani jedno.

Čo sa týka nadávok, sú tiež bežnou súčasťou slovníka, ako aj slang. V podstate mi prídu súčasťou každej jednej konverzácie, či sa ľudia sťažujú alebo smejú.

Čo sa piva týka, chcem poznamenať jeden veľký rozdiel – ľudia tu nemajú radi penu na pive. Na začiatku mojej barmanskej kariéry som sa tešila akú krásnu penu viem načapovať a myslela ako by sa môj tato tešil. Až kým mi to niekto neofrfľal. Vraj to môže byť aj tým, že si potom myslia, že ak majú veľa peny, tak majú menej piva. Kto vie.

Na margo chute, ich pivá nie sú pre mňa dosť horké. Vyslovene som sa pýtala ktoré je najpodobnejšie európskym a bolo mi odporučené Victoria Bitter. Nie je to úplne to isté, ale musím povedať, že patrí k mojim obľúbenejším. Tiež odporúčam Balter Lager. Suverénne top voľba keď príde na lágre. Pozor, je dosť silný:).

 Strašne tu fičia Pale Ale pivá a celkovo craft beers. Chuťovo sú, ako by Silvinka povedala, také „kvetinkové“. Z tých mám rada Stone & Wood Pacific Ale, Coopers alebo One 50 Lashes.

Odfotené počas exkurzie po Balter Brewery

To bolo pre dnes všetko. Bolo to veľa a je toho viac. Myslím, že ďalšie rozdiely mi podocvakujú keď sa konečne po rokoch dotrepem domov, čo som plánovala na August, no koronita mi to (zatiaľ) presunula na December. Decemba. Uvidíme či sa dovtedy svet ukľudní.

Zdieľať:

Facebook
Twitter
LinkedIn
Simona Šimková

Simona Šimková

Kouč, cestovateľ, motivátor, blogger...

Sociálne médiá

Najčítanejšie

Kategórie

K téme

Súvisiace články

Si ambivert? Čo to pre teba znamená?

Ambivert je niekto, kto sa nenachádza vyslovene na jednej strane škály extrovert vs introvert. Napríklad niekto, komu v teste osobnosti vyjde 55% introvert alebo 55%

Keď chceme slobodu

Pamätám si na momenty, kedy som sychravé jesenné či zimné večery na Slovensku snívala o tropických plážach. Dokonca som jedny Vianoce strávila tým, že som

Pre zlepšenie vašej užívateľskej skúsenosti používame súbory cookies