Ako šetriť bez bolesti

Dostávať rady o šetrení od šetrných ľudí je ako dostávať rady o chudnutí od večne chudej kamarátky. Máte pocit, že vie o vašom probléme veľké nič a akurát vás poriadne štve.

Preto vám o šetrení idem porozprávať ja. Žena, ktorá vo svojich dvadsiatich rokoch pravidelne volala týždeň pred výplatou otcovi, aby jej poslal niečo na vlak. 

Aká som bola na kedysi

Na začiatku môjho pracovného života som žila v Bratislave a zarábala som zhruba toľko čo môj otec. Akurát, že ja som nemala deti a záväzky. 

Bývala som v Petržalke, s mojou starou mamou v jej vlastnom byte. Samozrejme, prispievala som na domácnosť a kupovala si jedlo. A platievala si vlak domov do Prievidze. Sem tam som si kúpila oblečenie a niečo som minula na môj obľúbený Fernet Citrus. Nemala som ale žiadne splátky, hypotéku, či niečo podobné. 

Napriek tomu som VŽDY týždeň pred výplatou bola na nule a potrebovala som takzvaný „prekleňovák“. Nešlo mi to do hlavy. “Kam do čerta tie peniaze idú?” myslela som si frustrovane. 

Po niekoľkých mesiacoch, keď moja frustrácia dosiahla vrchol, som si na počítači otvorila Excel. A začala zapisovať. A zapisovala som každý večer po príchode z práce. Výsledok vyzeral asi takto:

Výplata mínus….. 

nájom starej mame

mobilný paušál

nákup v potravinách

obed v práci

Richman

obed v práci

A zase Richman

obed v práci

Áno, opäť Richman (bola som asi závislá prosím pekne)

oblečenie

Ričman

Ričm.. už to ani nechem písať

Ri..

električenka

A proste veľa krát Ričmmm

drinky

lístok na vlak

bagetka doma

Môj vtedajší kryptonit

Ok, preháňam. Ale nie až tak. Po dvoch týždňoch som si uvedomila, že viac ako polovica peňazí ktoré som minula bolo na snacky niekde vonku. Na blbosti, ktoré mi nedali nič, len pocit šťastia na pár minút. A veľa kalórií.

Zlom

Pamätám si, ako som po práci zase raz zoskočila na Obchodnej ulici z električky. Odtiaľ som sa zvykla prejsť na Šafko na ďalší spoj. Po ceste som si samozrejme chcela kúpiť Richmana. Tento krát sa mi však z ničoho nič pred očami zjavil môj Excel. A ja som nemohla. Súdnosť, svedomie, alebo to môžeme nazvať zdravým rozumom, prehovoril: “Sima preboha veď si to daj raz za čas, ale nemusíš to žrať každý deň!” 

V ten večer som si uvarila večeru. A ďalšie večery opäť. A v ten mesiac to bolo prvý krát, keď som mala jeden deň pred výplatou na účte vyše 1000 korún. (Áno, to by dnes bolo asi 33 eur, tiež nechápem). A nie, jedna táto bageta nestála 1000 korún. Išlo o to, že sa mi ten môj Excel zjavoval pred očami pravidelne a „nechtiac“ som začala robiť rozumné rozhodnutia. 

Možno ste teraz sklamaní. Pýtate sa: “To si mám zapisovať výdavky do Excelu? Na to sa ja môžem…!”

Nemusíte. K tomu sa chcem dostať, pretože existuje jednoduchší spôsob ako ušetriť. No ak chcete nie len ušetriť, ale aj pochopiť, kam vaše peniaze idú, obávam sa, že toto je jediná cesta. Boli roky, kedy som zapisovanie nepoužívala, ale aj tak som sa k tomu vrátila. Lebo mám tendenciu míňať. A kto je ako ja vie, že veci sa vtedy vedia zvrhnúť. 

Dokonca som si posledný rok začala robiť budget. Akože rozpočet. Toto sú veci na celý ďalší článok. Teraz sa idem opäť vrátiť k základu. 

K jednoduchosti. 

Niečomu, čo dokáže robiť každý, kto nie je vo veľkých finančných problémoch, no možno aj ten. 

Je to pravidlo, ktoré pozná každý, kto sa zúčastnil akéhokoľvek finančného seminára, alebo si prečítal akúkoľvek knihu na margo šetrenia. A tým pravidlom je:

“Najskôr zaplať sebe.”

Povedzme si ako je – slovo “šetrenie” neznie veľmi vzrušujúco. Znie nudne. Zodpovedne. Predvídateľne. No všetko je len otázka interpretrácie. A tú si teraz môžete zmeniť. Šetriť totiž tiež znamená na niekoho míňať. No osoba, ktorej zaplatíte budete VY. A budete svojou prioritou. 

Každý chce vaše peniaze. Bytové družstvo. Banka. Telekomunikácie. Predajcovia oblečenia. Bývalé manželky. Kaviarne. Reštaurácie. Ale to sú predsa vaše peniaze! 

Celý mesiac sedíte v kancelárii nad tabuľkami. Stojíte za pásom. Zdvíhate telefóny. Servírujete jedlo. Možno dokonca počúvate otravného šéfa. Alebo naopak, robíte prácu ktorú milujete, a dávate do nej maximum. Ktorákoľvek z týchto, či iných situácií platí vo vašom prípade, produkujete príjem. Váš príjem. A každý by bol rád, keby ho posuniete práve im. A vy to urobíte, lebo život je aj o tom. 

Chcete žiť a chodiť sa najesť do obľúbenej reštiky. Alebo si urobiť radosť pekným oblečením. Nedať navyše ani cent je iný extrém. Tuším sa to volá lakomosť. A niekde medzi týmito dvoma extrémami – škrobizmom a čistým hedonizom je zdravý rozum. 

Ako na to?

Jednoducho. Príde vám výplata. A v tento príjemný moment presuniete 10% z nej na sporiaci účet. Bez premýšľania, analyzovania. Proste to urobíte. Stane sa taký malý zázrak. Také malé prekvapenie. 

Prejde mesiac a vy prídete na to, že kvalita vášho života sa nijako drasticky nezmenila. Nehladovali ste, stále ste si možno kúpili niečo na seba, alebo sem tam niečo zjedli vonku. Akurát na sporiacom účte nemáte nulu. 

Pokiaľ nemáte na krku hypotéku či iné záväzky, mali by ste byť ste byť schopní odkladať viac, asi 30%. O to viac ak ešte nebodaj bývate u rodičov. Niekedy je toto dobrý tréning a príprava na bývanie.

Ak sa vám myšlienka najskôr platiť sebe páči, môžete skúsiť ďalší experiment.  

Zistite si, koľko by bola taká splátka hypotéky na byt, či dom podľa vašich predstáv a začnite si ju dávať bokom. Zistíte, či to váš životný štýl ovplyvní príliš drasticky alebo nie a podľa toho si naplánujete ďalší krok. A niečo viac si vďaka tomuto experimentu odložíte. 

Prečo?

1) Istota

Začnem tým najočividnejším. Môžete stratiť prácu. Môžete si zlomiť nohu a PNka vyplácaná zo sociálnej poisťovne nie je v rovnakej výške ako váš plat. Navyše, ak sa spoliehate na komerčné poistenie (gratulujem ku vašej zodpovednosti), niektoré plnenia sú vyplatené až keď sú úraz / choroba doliečené. A vy potrebujete účty platiť teraz. 

2) Sloboda

Povedzme, že máte šéfa, ktorý vám už dlhšie píli nervy. Aplikujete rôzne budhistiské techniky ako napríklad meditujete uprostred porady aby ste mu nevynadali, pozeráte počas porady na laptope tenis bez zvuku, aby sa ste sa zbytočne nerozčúlili (dávajte si pozor aby ste nezačali fandiť nahlas..) a celkovo, je to veľká záťaž na vaše mentálne zdravie. Ak máte na účte nula eur, to je smola. Veľmi ťažké sa v danej situácii pohnúť. 

Ak máte na účte toľko peňazí, aby ste si pokryli výdavky aspoň na mesiac, je to o niečo ľahšie. Ak viete, že môžete bez tetjo práce fungovať aj zo tri mesiace, cítite sa celkom v pohode. Dokonca váš šéf štve o niečo menej, lebo tak nejako cítite, že sa vlastne v momente môžete zodvihnúť a zabuchnúť dvere zvonka. A to je príjemný pocit. 

Tiež sa vám môže stať, že sa niekedy budete rozhodovať medzi dvomi pracovnými ponukami, no tá, ktorá vás láka oveľa viac bude aktuálna až o dva mesiace. Ak zúfalo potrebujete peniaze, nie je to bovhie čo. 

Mimochodom, spomínam výšku výdavkov, nie príjmu. Ak zarábate 1000 eur ale výdavky máte 500, vaša nevyhnutná rezerva je 1500-3000 eur, výška troch až šiestich mesačných výdavkov. 

3) Potešenie

Ak už máte našetrenú sumu vo výške troj-mesačných výdavkov (ideálne šiestich), je čas začať šetriť na veci, ktoré sú zábava. Dovolenky, auto (ak je to pre vás potešenie), počítač a podobne. Možno si počítač kúpite z dvoch výplat, pretože do rezervy aktuálne už odkladať nepotrebujete. 

4) Príležitosti

Niekedy sa nám naskytnú skvelé kúpy ale podmienka je jediná – mať cash. Niekedy takto viete kúpiť za babku skvelé, materiál na stavbu, alebo podiely v podielovom fonde ak je na trhu nejaký zaujímavý prepad. 

5) Dlhodobé ciele

Ak sa raz rozhodntete kúpiť byt, môžete byť nemilo prekvapení tým, že banka vám nebude chcieť dať 100% z hodnoty nehnuteľnosti.  Budete potrebovať vlastné peniaze. Ak sa rozprávame napríklad o byte v hodnote 50,000 eur, môže to byť 5,000 – 15,000 eur, záleží na vašom ratingu. A spravidla, čím viac vlastných peňazí máte, tým lepší úrok a podmienky dostanete. 

O tom, že sú tam výdavky ako napríklad znalecké posudky či kolky ani nehovorím. Tie nestoja až tak veľa, ale v tom čase môže byť každé euro záťažou. 

Výhovorky vs. akcia

Ak vás už nebaví začínať každý mesiac po výplate od nuly, je na čase s tým niečo urobiť. Ak sa chcete vyhovárať na to, že máte nízky príjem, vedzte, že len klamete sami seba. 

Počas mojej kariéry finančnej sprostredkovateľky som videla XY jednotlivcov či rodín s priemerným či nízkym príjmom, ktorí mali vyššie úspory a lepšie finančné zdravie, ako tí, ktorí zarábali raz toľko. 

Niekedy je ťažké povedať si, že nám netreba posledný model iPhonu, alebo lepšiu TV. Hlavne ak ich majú ľudia naokolo. No často krát sa dá ušetriť na veciach, ktoré vlastne ani tak nechceme. Niekedy jeme vonku len z lenivosti. Nakupujeme oblečenie len z nudy a kupujeme aj veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Niekedy sa na to stačí vyspať a ráno si už ani nespomenieme, že sme niečo chceli.

Pokus omyl

Toto je niečo, čo som sa sama učila dlho. Mávala som plné skrine vecí a sťažovala sa, že si nemám čo obliecť. Lebo som kupovala veci, lebo som proste chcela nakupovať. Mať niečo nové, alebo bola „akcia“.

Raz, keď som triedila šatník, uvedomila som si, že vlastím len pár kúskov ktoré mám naozaj rada. A že keby miesto kopec vecí, ktoré možno stoja menej radšej nič neminiem, môžem si potom kúpiť niečo, čo sa mi naozaj páči, hoci to stojí viac. Vtedy som sa rozhodla, že už nebudem kupovať nič, čo naozaj naozaj nechcem. A, keď kúpim, vyhodím niečo, čo som na sebe nemala večnosť.

Aby som sa vrátila k téme, ak ste aktívnymi na pracovnom trhu a nemáte žiadne úpsory, ste na tenkom ľade a niečo robíte zle.

Ak sa teda chcete pridať k ľuďom, ktorí najskôr platia sebe, začnite. Zaplaťte minimálne 10% vášho príjmu sebe hneď, ako ho dostanete. Ak sa vám to nedarí – ak je prežitie do ďalšej výplaty trápenie, spoznajte svoj kryptonit, achilovku, alebo ako to bolo v mojom prípade, spoznajte svojho Ričmena . 

Takéto malé radosti sú ostatne oveľa príjemnejšie ak si ich nedoprajeme každý deň a niekedy vďaka pár zmenám začneme budovať niečo väčšie a dlhodobejšie.

Ak stále nie ste úplne presvedčení a máte pocit, že vám na túto tému treba viac inšpirácie, odporúčam absolútnu klasiku na túto tému, Najbohatší muž v Babylone od George S. Clason.

Čítala som ju dva krát a raz som ju dokonca darovala klientovi. Chcel zrušiť sporenia a mne prišlo strašne ľúto, že šikovný mladý človek ide sám proti sebe. Sporenia nakoniec nezrušil. 

Verím, že vy sami začnete pre seba robiť tie správne kroky – a to berte odo mňa, od ženy, ktorá bola kedysi sama majstrom spotreby a stále so sebou sem tam bojuje.

Veľa úspechov. 

Zdieľať:

Facebook
Twitter
Pinterest
LinkedIn
Simona Šimková

Simona Šimková

Kouč, cestovateľ, motivátor, blogger...

Sociálne médiá

Najčítanejšie

Kategórie

K téme

Súvisiace články

Partnerské víza v Austrálii

Víza. Nekonečná téma pre tých, čo sú v Austrálii už nejaký čas. A ešte PR (Permanent Residency).  Vždy keď som bola v škole v Brisbane,

Domov po rokoch

Neplánovala som o svojej návšteve domova písať. Každý to tam poznáte. Mala som však nedávno zaujímavú konverzáciu s mojou drahou Máriou (ako je väčšina konverzácií

Nájdená v Austrálii

Milujem príbehy. O odvahe a rozhodnutiach, či už začať podnikať, začať študovať po tridsiatke, vrhnúť sa do vzťahu napriek tomu, že má človek strach a

sk_SKSlovak