Realita
”Neboj, to obkecáš.”
”Potrebuješ zlepšiť komunikačné zručnosti.”
”Tá sa vykecá zo všetkého.”
”Nejde o to čo povieš, ale ako to povieš.”
”Komunikácia sa dá naučiť.”
Kto v živote nepočul aspoň jednu z týchto viet, buď chodí ešte len na prvý stupeň základnej školy, alebo žije v totálnej izolácii. A teda nečíta tento článok.
Komunikácia rozvíja či kazí vzťahy.
Získava nové pracovné miesta alebo nás roky necháva stagnovať.
Oslovuje nových klientov, alebo nám môže odplašiť tých stálych.
Priťahuje nových čitateľov, či poslucháčov, alebo ich prestáva zaujímať.
Každý sme si v praxi zažili, aký silný dopad môže mať na náš život. Napriek tomu si nie všetci uvedomujú, že to bola práve komunikácia, ktorá takto ovplyvnila ich životné momenty.
Niekedy je ľahšie obviniť okolnosti a druhých ľudí, či dokonca osud. Na druhej strane, je tu časť populácie ktorá verí, že hoci nemôže kontrolovať svet, svoje vystupovanie v tomto svete má pevne pod kontrolou..
Je to tá istá časť populácie ktorá ku komunikácii pristupuje s uvedomelosťou. Niekedy už len to stačí k tomu, aby bola efektívnejšia.
Moje pracovné začiatky
Poviem úprimne, že téma komunikácia ma zvykla znervózňovať. Spolužiaci zo strednej si ma možno pamätajú ako tú, čo sa vedela vykecať a nemala problém sa vyjadriť, ale tá istá osoba potom prišla do prvého zamestania a…. bála sa zdvihnút telefón.
Ako 20-ročná som dostala prácu recepčnej vo farmaceutickej firme v Bratislave. Pamätám si, ako ma kolegyňa po ktorej som nastupovala, zaúčala. Ukazovala mi ako nahodiť faktúru, vysvetľovala mi, kto je kto, a čo je čo, a čo sa okolo mňa vlastne deje.
Do toho sem tam zazvonil telefón, a ona ho vyriešila. Potom mi povedala, kto to bol, čo chcel a komu ho prepojila. Logicky to robila preto, aby som to neskôr vedela urobiť ja. Moja myseľ si túto myšlienku odmietala pripustiť a akosi som nad tým ani len nepremýšľala.
Raz však prišiel deň „D“. Telefón opäť zazvonil a ja som ho, ako vždy, ignorovala. Ani mi nenapadlo zdivhnúť ho.
Moja zaškolovatelka však mala jasno. “Zdvihni to…”, hovorí mi. A ja som si v tom momente uvedomila krutú realitu. Že ten telefón veľmi, ale naozaj veľmi zdvihnúť nechcem.
Okrem toho, že som sa ten týždeň dostávala do reality dospeláckeho života (veľmi náročný proces), zrazu som dostávala ďalšiu facku – zistila som, že sa mi vôbec nechce komunikovať s cudzími ľuďmi!
Panika
Keď máte 20 rokov a zistíte, že sa vám v práci nechce robiť základné veci, je to niečo ako koniec sveta. „To budem teraz ďalších 45 rokov takto trpieť?“
- Nie, nikto nemusíme 45 rokov trpieť v práci ktorú nemáme radi, ale to je na iný článok
- To, že sa vám niečo jeden moment nechce urobiť nemusí znamenať, že k tomu neskôr nebudete mať normálny vzťah.
Niekedy veci bolia len preto, lebo sú nové a cítime sa v nich neisto.
V týchto pochmúrnych časoch som každé ráno mrnčala že musím vstať pred ôsmou a nemôžem si do kancelárie obuť tenisky.
O pár rokov neskôr som sa našla v kostýme, telefonovať ľuďom ktorých som pred tým v živote nepočula, chodiť na stretnutia s ľuďmi, ktorých som v živote nevidela a dokonca sa postaviť pred skupinu ľudí a prezentovať či školiť.
Keď som neskôr ľuďom spomenula, že som sa kedysi bála v práci zdvihnúť telefón, smiali sa a neverili mi.
Takže všetci tí, ktorí máte pocit, že sa boríte s komunikáciou, nezúfajte, nič nie je stratené. Nepresvedčíte ma, že sa to nedá, môžete sa snažiť ako chcete.
Komunikácia sa dá naučiť či zlepšiť.
Je o mixe vedomostí, vnímavosti, uvedomelosti a empatie. Svoju úlohu zohráva aj slovná zásoba, no tá je menej podstatná než by sa čakalo. Uvedomelosť je kľúčom. Moja slovná zásoba môže byť široká, ale ak rada hovorím “proste”, bez uvedomelosti sa mi toto slovo bude proste stále opakovať.
Trochu téorie
Prvým bodom ktorý si musíme uvedomiť je, že komunikácia neprebieha len s inými ľuďmi (externá komunikácia). Existuje aj interná komunikácia – so sebou samým. Oba typy využívame všetci, hoci tú internú si až tak neuvedomujeme. Čím viac si ju uvedomujeme, tým viac sme pánmi svojich myšlienok.
A. Interná komunikácia alias self-talk
Táto je podľa mňa pánom tej externej. Môžeme mať skvelú slovnú zásobu a používať najvzletnejšie slovné obraty, ak nemáme upratané to, ako sa rozprávame sami so sebou, bude naša komunikácia chaotická. Bude chýbať súlad medzi tým, čo sa v nás odohráva, a čo komunikujeme.
Ak sa niekedy započúvate do toho, ako sa so sebou rozprávate, môžete byť prekvapení. Napríklad ste v práci a urobíte chybu. Alebo ste v skupine priateľov a poviete niečo hlúpe. Možno vtip, ktorý nikto nepochopil. Čo si vtedy poviete? Skutočne sa nad tým zamyslite, čo sami sebe poviete?
Keby tú istú chybu urobí váš kamarát, či kamarátka, povedali by ste jej presne to isté?
Sami k sebe sme často krát oveľa tvrdší ako k tým ktorých máme radi. Čo to však vypovedá o našom vzťahu k sebe samým? Možno je načase začať sa k sebe správať ako ku svojim najlepším priateľom.
Ak je to, ako sa rozprávame sami so sebou chybné (a ak ste na seba hnusní, tak to chybné je, o tom ani nedebatujme), tak budeme veľmi ťažko správne komunikovať s druhými ľuďmi.
Zdravá komunikácia vyžaduje (pravé) sebavedomie a asertivitu, a to sa vylučuje s negatívnym self-talkom. Možno aj napriek tej negatívnej vrave vo vašej mysli budete schopní konverzovať a komunikovať, ale ťažko budete sami sebou a uvoľnení.
Ak máte pocit, že váš problém s komunikáciou viazne tu, zamerajte sa práve na túto časť. Na to, ako sa rozprávate sami so sebou. So svojim najlepším kamarátom.
Tvoríš si svoj vlastný svet
To ako sa rozprávame sami so sebou a ako rozmýšľame o svete okolo nás je môže byť optimistké a teda pozitívne, alebo negatívne.
Pozitívna interná komunikácia je v podstate o tom, že veríme, že môžeme dokázať čokoľvek, prečo sa rozhodneme. Negatívna interná komunikácia je naopak o tom, že veríme, že pravdepodobne zlyháme v čomkoľvek čo začneme.
“Či si myslíš že to dokážeš, alebo si myslíš, že to nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu”.
Henry Ford
Hovoríme o tzv. sebanaplňujúcom sa proroctve, alebo inak Pygmalionovom efekte, čo je fascinujúci koncept. Ako keď si chcete kúpiť červené auto a zrazu máte pocit, že každé druhé auto na ulici je červené. V skutočnosti len vaša myseľ viac registruje červené autá.
Takže ak si v jeden deň hovoríte, že vyzeráte strašne, vaša myseľ nájde dôkazy o tom, že je to pravda. A tak to funguje aj naopak.
Rozumieť tomu, ako veľmi je pozitívne mentálne nastavenie dôležité, je podstatné pre úspech.
A zároveň to nie je celá pravda. Nestačí si prečítať knihu “Tajomstvo” a každý deň si vizualizovať, že sa vaše sny sa už splnili. Táto „The Secret“ mánia ma popravde dosť vytáčala.
Potrebujete zmeniť to, čomu veríte. A vnímať svoj vnútorný monológ je pre toto kľúčové.
Tiež potrebujete ku svojim snom priradiť časový rámec a zmeniť ich tak na ciele. Inak môžete snívať donekonečna a hovoriť si, že „raz“. No to môže znamenať aj to, že sa zobudíte v 70ke.
Potrebujete sa zamyslieť nad prekážkami ktoré nevyhnutne prídu a nie si pred nimi zakrývať oči. Len ak poznáte prekážky, viete sa na ne pripraviť.
Zadefinovať si čiastkové ciele, plány a úlohy.
Interná komunikácia je kľúčová. Pretože ak sa sami so sebou rozprávate negatívne, tak s týmito ďalšími – praktickými krokmi – ani nezačnete.
B. Externá komunikácia
Externá komunikácia má tri komponenty:
- Rozprávanie
- Počúvanie
- Vytváranie / dávanie priestoru
1. Rozprávanie:
- Obsah – čo hovoríte
- Intonácia – ako to hovoríte
- Reč tela
Pred tým, než som absolvovala školenie o komunikácii som o nej takto nepremýšľala. Viac menej som verila, že obsah, teda výber slov, je v komunikácii to najdôležitejšie. To môže platiť v písomnej komunikácií, ale aj tam je predsa dôležitá úprava (nehovorím o smskách…)
Ak však komunikujeme s klientom, partnerkou či učiteľom, to, či budú naše slová zobraté vážne záleží vo výraznej miere na našej intonácií a reči tela.
Predstavte si svoj posledný rozhovor s nejakou osobou. Čo ste videli, počuli a vnímali? Bola táto osoba veselá? Skleslá? Neutrálna? Vyslovene vám tento človek povedal ako sa cíti, alebo ste to jednoducho vnímali?
Zažili ste, že hoci nebolo povedané ani len slovo, vedeli ste, že človek je naštvaný? Alebo smutný? Ako ste to dokázali zistiť bez slov?
Iná situácia. S niekým ste sa bavili a hoci vám hovoril milé slová, príjemným hlasom, vedeli ste, že klame. Ako je to možné?
Pravidlo 7-38-55
S pravidlom 7-38-55 prišiel psychológ Albert Mehrabian na Californskej univerzite, viac si môžete prečítať v jeho knihe z roku 1971 “Silent Messages”.
Len 7% povedaného vnímame cez obsah, alebo inak povedané slová
Ak si chcete zlepšiť tento komponent, odporúčam čítanie.
38% vnímame cez intonáciu
Takže ak ti nabudúce frajerka rozmrzene povie “Nejde o to čo si povedal, ale ako si to povedal!”, vedzte, že má pravdu.
Celých 55% vnímame cez reč tela
A to vysvetľuje celú radu vecí ktoré som popísala vyššie.
Pointou je, že my ľudia sme v určitom zmysle stále zvieratami – myslím to tak, že ako zvieratá dokážu navnímať krívajúceho jedinca ktorý sa bude dať ľahko uloviť, tak my ľudia vieme navnímať, keď niečo nie je s kostolným poriadkom.
Vnímame veci ako napríklad:
- sebavedomie
- klamstvo
- náladu
- nakoľko je človek stotožnený s tým, čo hovorí
- či sa človek bráni hovorenej myšlienke, alebo je jej otvorený
O tejto fascinujúcej téme sa píšu celé knihy, jednou z nich je Veľká kniha reči tela od Allan Pease.
2. Počúvanie:
Počúvanie je obrovsky podceňovaná zručnosť a napísala som o ňom samostatný článok. A áno, je to zručnosť.
Poznáte vo svojom okolí skvelého poslucháča? Niekoho, kto vám neskáče do reči a so záujmom sa vám pozerá do očí, keď hovoríte?
Cítite, že chce aby ste dopovedali a nepremýša nad tým, čo vám odpovie?
Keď dohovoríte, pýta sa vás ďalej, lebo ho naozaj zaujíma, čo sa stalo potom, alebo ako sa vyvíja situácia vo vašom živote.
Ako sa pri takomto človeku cítite?
Naopak, koľko krát sa vám stalo, že ste si úprimne niekoho vypočuli, ale on vám nedal rovnaký priestor? Ako ste sa cítili potom?
Schopnosť naozaj počúvať je jednou z najcennejších schopností, ktoré môžeme dať svojej rodine, priateľom, spolužiakom, klientom či zamestnancom. A je možné ju kultivovať. Pracujte s uvedomelosťou. Počúvajte celým srdcom. Zahryznite si do jazyka pred tým, že dáte nevyžiadanú radu. Bude to stáť za to.
Prekážky ktoré nám bránia skutočne počúvať
- Predsudky ohľadne hovoriaceho – ak máme o niekom negatívny názor, máme tendenciu brať ich slová jedným uchom dnu a druhým uchom von. A to je problém najmä v situácii, kedy o človeku vlastne nič nevieme, len si o ňom domýšľame
- Vlastné skúsenosti – máme tendenciu veriť, že to, ako svet prežívame my sami je jediná realita a pravda a tak si hovoríme, že to ako danú skúsenosť vníma niekto iný je “nesprávne”. Iróniou je, že to isté si myslí človek sediaci oproti vám.
- Naša nálada – ak sa cítime skleslo, do uší nám padajú smutné aspekty toho, čo mi niekto hovorí. Naopak, ak máme povznesenú náladu, máme tendenciu vnímať pozitíva a ignorovať negatíva.
- Naše aktuálne myšlienky – poznáte to, niekto vám niečo hovorí a vy premýšľate, čo urobíte na večeru, alebo čo budete robiť najbližší víkend.
Kľúčom k odstráneniu, alebo aspoň eliminácii týchto prekážok je UVEDOMELOSŤ. Vnímajte, keď sa toto vo vás deje a snažte sa vytvoriť si od týchto pohnútok odstup.
Snažte sa byť objektívnymi.
Sústreďte sa na osobu s ktorou komunikujete a vnímajte naplno, čo vám chce povedať.
Počúvajte ju tak, ako chcete byť počúvaní vy sami.
Niekedy je to naozaj ťažké. No aj preto si tak vážime, keď to niekto dokáže. Paradoxom je, že ak do toho dáte počiatočnú energiu, konverzácia sa nakoniec stane oveľa zaujímavejšou. Ako raz zo mňa vypadlo – “Každý človek je zaujímavý, ak mu položíš dostatočné množstvo otázok.” A možno by som to zmenila na „tie správne otázky“.
O tom, že existujú pojmy ako selektívne počúvanie, alebo aktívne počúvanie, si povieme v inom článku.
3. Vytváranie priestoru:
Toto je zručnosť dôležitá najmä pre profesionálnych terapeutov, konzultantov či koučov.
O čo ide by som vysvetlila na príklade: Práve sa sústredíte na nejakú úlohu – napríklad vytvárate vzorec v exceli, alebo odpisujete klientovi na email. V tom vás kolega o niečo poprosí. Jeho hlas vám síce znie akoby bol od vás tri kilometre, ale chcete sa ho čím skôr zbaviť a prisvedčíte. O pár minút však netušíte, že rozhovor s kolegom prebehol. Nemali ste preň vo svojej mysli priestor. Zrazu vás len prekvapí, keď na vás naštvaný vyletí, že ste neurobili na čo ste pritakali.
Komunikácia zaberá priestor a vám nebol daný. Nepýtajte sa na nič ľudí, ktorých myseľ je zjavne inde.
Alebo sa vám kamarátka sťažuje na pracovný problém a vy sa jej chystáte dať radu. Ledva dorozprávala a vy už prichádzate s brilantným riešením o ktoré vás mimochodom nežiadala. Ak neprestala rozprávať, nedávate jej priestor váš názor prijať.
Pointou je, že ak chceme aby bola komunikácia efektívna, musíme si vzájomne vytvárať a dávať priestor. Len tak budeme schopní naozaj počúvať a naopak, naše slová budú padať na úrodnú pôdu.
Ako zlepšovať komunikáciu
Dúfam ešte ste nie ste precitlivelí na slovo uvedomelosť, pretože ho ešte pár krát použijem. Ak naň precitlivelí ste, o to lepšie, aspoň si ho zapamätáte.
Prečo to chcem tak zdôrazniť pred tým, než sa dostanem ku konkrétnym tipom?
Pretože všetky tipy sú vám márne, ak si plne neuvedomíte, že komunikácia je o bytí v prítomnom okamihu. Ostatne, ako všetko ostatné čo robíme.
Keď som začínala pracovať vo financiách a mávala svoje prvé stretnutia s klientami, zvykla som byť nervózna. Premýšľala som nad výsledkom stretnutia. Nad tým, ako môžem čo najlepšie zapôsobiť a presvedčiť klienta, že nie som ako jeden z tých pochybných „poradcov“, čo chce „len uzavrieť poistku“ a zmiznúť preč.
Keď som sa takto ešte viac znervóznila, začala som trepať.
Či už to bolo hovorenie vecí, ktoré boli irelevantné, alebo som sa pýtala málo otázok. Jednoducho, nebolo to dobre.
Vďaka obchodným tréningom rôznych role plays, a tiež vďaka vedomostiam si človek začne veriť. A keď si veríte, viac sa uvoľníte a ste v momente a viete prirodzene reagovať.
Neskôr som na stretnutia chodila tak, že som sa pripravovala „len“ po technickej stránke – poznala som aktuálne úrokové sadzby v rôznych bankách, akcie na zľavy z poplatkov, či konkrétne info o nejakej poisťovni, no všetko ostatné som nechávala na intuíciu a prirodzenosť. Veď všetci sme len ľudia. A človek sa chce rozprávať s človekom, nie s nejakým nastrojeným panákom v obleku, v mojom prípade v kostýme. Bola som zvedavá a chcela pomôcť. Ostatné išlo samo.
Takže ak sa chystáte napríklad na pohovor, zistite si o danej spoločnosti všetko čo môžete, prejdite si otázky ktoré môžu padnúť. No pred pohovorom to predýchajte a uvoľnite sa. Vnímajte čo sa deje a užite si to. Žiadna minulosť, žiadna budúcnosť. Len daný moment. Tak urobíte ten najlepší dojem.
Konkrétne tipy
Aby som pokryla všetko, idem systematicky.
Na margo internej komunikácie, samozrejme je to o našej milovanej uvedomelosti . Tento blog sa jej dotýka, takže čítajte články, vyhľadávatje tú správnu literatúru a počúvajte, ako sa sa so sebou bavíte.
Externá verbálna komunikácia. Hovorili sme, že 7% komunikácie tvorí obsah. Ako zlepšiť ten?
Pri rozprávaní hovoríte to, čo máte v hlave. Nápady, myšlienky, slová. A teda:
- vzdelávajte sa
- čítajte
- pozorujte úspešných ľudí, nech viete, čo funguje
- pozorujte neúspešných ľudí, nech viete, čo nefunguje
- nechajte sa inšpirovať – ľuďmi, príbehmi, knihami, filmami, čímkoľvek
- a samozrejme – buďte uvedomelými. Nie každá myšlienka stojí za zdieľanie a ticho je niekdy najlepšia odpoveď
Intonácia
Pokiaľ nie sme hercami, s intonáciou si starosti až tak robiť nemusíme. Tu poviem len svoj osobný názor – kričanie a zvyšovanie hlasu je podľa mňa zbytočné. Váš štýl komunikácie ja vaša vizitka a ukričanú vizitku by si do rúk nikto nevzal.
Druhým extrémom je rozprávanie potichu, tam treba pracovať se sebavedomím. Za svoj hlas sa netreba hanbiť, práve naopak. Ste to vy vo zvukovom prevedení.
Reč tela
Skvelou spätnou väzbou na vašu reč tela sú videá, no aj fotky. Hrbíte sa? Nosíte zvesenú hlavu? Máte často zatvorený postoj (preložené ruky cez hrudník)?
- vystrite sa – vystretí ľudia vyžarujú sebavedomie a rešpekt. Zhrbení ľudia opak. O zdravotných dôsledkoch nehovorím
- majte otvorený postoj – neprekladajte ruky ak sa s niekým rozprávate. Boli dokonca štúdie o tom, že ak sedíte na prednáške s otvoreným postojom, viac sa naučíte
- pozerajte sa do očí – nemusíte to preháňať, ale rozhodne neuhýbajte pohľadom, vzbudzuje to nedôveru
- reč tela dokonca ovplyvňuje aj vašu intonáciu. Postavte sa a usmejte sa v telefóne budete znieť inak
- zaujímavosť, hoci vaša reč tela vychádza z toho, ako sa cítite, funguje to aj naopak. Takže niekedy je možno fajn nasilu sa usmievať – po pár minútach sa začnete cítit lepšie. Skúste si mrknúť toto video o „fake it till make it“ princípe na TED Talks.
Počúvanie
Vnímajte na 100% čo vám chce človek povedať. Ak vám to nejde prirodzene, sú na to rôzne finty. Niektoré vám prídu možno trochu šibnuté, ale robia počúvanie aj toho najnudnejšieho človeka zujímavejším:
- predstavte si, že ste z inej planéty, a je to po prvý krát, čo ste stretli ľudskú bytosť a chcete ju absolútne a bez výhrad pochopiť
- prestavujte si príbeh, ktorý je vám hovorený, akoby to bol film
- predstave si, že všetko, čo je vám hovorené budete musieť neskôr povedať niekomu inému
- predstavte si, ako by ste chceli, aby niekto počúval vás. A tak to robte vy sami
Vytváranie priestoru
Toto veľmi súvisí s počúvaním. Jeden tip – ak niekto hovorí o niečom dôležitom a stíchol, skúste vo svojej mysli napočítať do troch. Budete prekvapení, ako často ľudia ešte majú čo dodať. A mnoho krát je to to najpodstatnejšie, čo by ste sa inak nikdy nedozvedeli.
Je to umenie
Komunikácia je umenie, ktoré dokážeme šperkoať celý život. Je to vyjadrovanie vášho vnútra, pričom v tom istom momente vnímate druhých.
Je dôležité poznať samých seba a byť plne prítomnými. Vtedy navnímame správny moment a spôsob, a teda AKO a KEDY vyjadriť to, ČO naozaj vyjadriť chceme.
