Naposledy, keď som písala článok, v mojom mozgu práve prebiehal rozhodovací proces ohľadne kúpy surfboardu. Tiež som premýšľala, kam vyrazím najbližšie na trip. Musím sa pochváliť, že som bola extrémne produktívna, lebo som za ten týždeň vyriešila oboje a ešte som stihla ísť aj na kávu. Dokonca na dve. Pri prvej na mňa zabudli, tak som dostala kupón na ďalšiu zdarma. Tiež som dostala pripomienku, akí sme si my ľudia podobní, a že každý si so sebou nesieme nejaký príbeh. O tom dole nižšie.
O mojom novom miláčikovi
Chcela som si kúpiť vlastný board, ale zároveň som sa do toho úplne nehrnula. Nerada míňam väčšie sumy a tobôž ak idem kupovať niečo, čomu úplne nerozumiem:). Ale emócie a situácie ma našťastie dotlačili.
- lekcia surfingu sa minulý týždeň presunula zo štvrtka na piatok, kedy kvôli práci nemôžem. To ma sklamalo.
- v daný piatok ráno som stretla ďalších dvoch ľudí, ktorí išli surfovať, ale ja som nemohla. Lebo som nemala vlastný board a bola odkázaná na lekciu s fixne daným časom, na ktorú som sa nemohla dostaviť
Chcelo sa mi takmer plakať, bola smutná a nas..hnevaná. Bola to posledná kvapka, proste dosť. Rozhodla som sa, že tú dosku už jednoducho kúpim a hotovo. Urobila som pevne dané rozhodnutie, že na druhý deň pôjdem popozerať obchody. Dala som si limit, že kúpim jazdený board do 300 dolárov. Kúpila som nový za 530. Ale keď bol fakt pekný:) A podľa niekoho, kto tomu rozumie aj veľmi dobrý.
Poradca na telefóne
Samozrejeme, pred kúpou som mala na telefóne môjho surf kouča a riešili sme parametre a cenu. Som spontánna, ale nie úplný blázon, aby som dala také peniaze za niečo, čo neviem či je ok. Čo je ešte výhoda, ak board priniesiem späť do obchodu do 6 mesiacov, vykúpia mi ho späť za 250 babiek.
Už som na ňom pár krát jazdila a je to radosť, je oveľa pohyblivejší a dynamickejší ako tie, na ktorých som jazdila dovtedy. A už mám aj prvé modriny a škrabance, ale to je súčasť cesty. Každopádne, keď som kráčala z obchodu, usmievala som sa ako idiot. Možno takto sa cítia ľudia, ktorí si kúpia vysnívané auto, neviem.. Auto som ešte nekupovala. Ale za to mám surfboard.
Ide sa do…. Melbourne baby!
Zdalo sa mi, že tu nejako zapúšťam korene, takže opäť prišiel čas popozerať sa po mape. Tento krát moje oči a srdce poteší Melbourne:) a to už 13. marca.
Budem bývať v backpackers na 12 posteľovej izbe. Je to asi najvyužívanejší spôsob bývania pre cestovateľov. Je pomerne lacný a stretnete tam ľudí s tou istou vášňou – cestovanie. Takže máte cenný zdroj informácií aj zábavy.
Tento krát, keď so sebou nebudem mať 300 kilový kufor (v ktorom ťažko niečo nájsť) sa teším. Minulý rok v Sydney, keď som bola pobalená na cestu späť domov na Slovensko, backpackers bolo pre mňa peklo. Nebolo tam miesta, ledva som mohla otvoriť kufor a nič som v ňom nevedela nájsť. Mala som depku z cesty domov a z toho, že som opustila svojich priateľov na Gold Coast. A hlavne, bolo to prvý krát, čo som v backpackers bývala, takže som nevedela čo čakať a bola som celkom zaskočená.
Moja prvá noc v hosteli s piatmi cudzími ľuďmi na izbe bola dosť temná. Bolo to asi jediný krát v živote, kedy som zaspala od zúfalstva. Viem, že som si povedala že „chcem, aby tento deň už skončil“. Zatvorila som oči a do sekundy som spala. Kiežby to tak fungovalo vždy, ale s dobrým pocitom:). Teraz sa práveže veľmi teším na cudzích a.ka. nových ľudí a ďalšie historky, bude určite sranda.
Bývať budem v United Backpackers, (alebo Selina Central v 2022), vyzerá to byť trošku vyšší level ako hostel v ktorom som bola naposledy (dala som preklik na booking, kto chce mať predstavu).
Vymýšľačky
Ďalším tripom by mohlo byť už spomínané Uluru.. a nebol by to obyčajný trip, ale ROADTRIP. Z Cairns cez Alice Springs až k hore. Môj sen. Jedna z najkrajších vecí, aká sa mojej osobe môže prihodiť. Sedieť v aute s fajn ľuďmi. A okolo nič. Len krajina, slnko, mesiac, púšť, stromy, prach, hviezdy… Tak týždeň. Usmievam sa len keď to píšem, takže si prosím aby to vyšlo. V apríli po mojich narodkách. A je to niečo ako zázrak, pretože ešte tri dni dozadu som myslela, že tam budem musieť ísť sama a iba lietadlom (nuda). No vďaka môjmu pondelňajšiemu precitnutiu o ktorom píšem nižšie, to vyzerá na väčšie dobrodružstvo. Tu kuknite na Uluru:).
Každý má svoj príbeh
…ale niekedy sme leniví si ich vypýtať a vypočuť. Žijem v apartmáne s Taiwancom, Japonkou a Švajčiarkou. Už skoro mesiac, so Švajčiarkou asi 2 týždne. Takmer sme sa nerozprávali. Buď som v práci, vonku, aleho mám jednoducho niečo „napráci“. V pondelok som mala voľno a ku koncu dňa som si chcela urobiť večeru a pozrieť ju pri seriály (moje SR vzorce:))
Bola som v kuchyni a boli tam aj baby. Pozerám na ne, a zrazu mi to prišlo strašne hlúpe. Byť v Austrálii a mať možnosť spoznávať ľudí z celého sveta a miesto toho pozerať seriál. Megahlúpe.
Zalial ma pocit, že chcem vedieť… nie, ako sa žije v Japonsku, alebo vo Švajčiarsku. Ale niečo o nich. Prečo prišli, čo sa im tu páči, či im chýba rodina, proste naozajstné veci, nie hlúposti typu „som tu, lebo v Japonsku je zima.“ (aj také som kedysi počula). Vedieť ich story. Tak som postavila pri ne a hovorím „Vidím, že varíte, idem si tiež spraviť večeru a napadlo mi, či sa nenajeme spolu, dáme víno, pokecáme…“ Ja neviem, ale tomu asi málo kto povie nie:).
Večera a víno
Rovno som dostala objednávku, ktorá ľúbi ktorú farbu vína a šlo sa kúpiť. Bol to skvelý večer. Tak veľmi som sa v nich mýlila. Jeden z dôvodov prečo „sa mi nechcelo“ s nimi rozprávať bol, že sa mi zdali… „nudné“… Logicky – nič som o nich nič nevedela. Dúfam si tento blog nebudú prekladať:)). Každopádne, sú to neskutočne zaujímavé bytosti – s tým čo je za nimi, aké rozhodnutia urobili, koľko odvahy a energie ich to stálo.
A Nik, ktorý prišiel neskoro večer z práce bol trošku prekvapený, keď nás tri bosorky našiel pokope na balkóne ako pijeme víno a bijeme sa o youtube :-).
Akiyo musela ráno vstávať do práce, ale my sme sa s Vanessou a jej kamošom vybrali do môjho obľúbeného Waxy’s. Tam za nami prišla nejaká baba, že odkiaľ sme, že oni sedia pri stole z UK, Japonska, Nového Zélandu a chcú spraviť internacionálnu fotku. A my že dobre:).
Roadtrip?
No a potom som sa prepracovala k dôležitému rozhovoru s Vanessou, kedy som zistila, že sa chystá na roadtrip cez Austráliu a mne v hlave skrsla myšlienka, že by som časť z neho absolvovala s nimi… Tak aby som nevymeškala veľa v práci a zároveň som zažila svoju „púštnu cestu“ cez Outback. Ak si toto splním, tak neviem čo ešte vymyslím:). Vlastne ešte tam máme Nový Zéland, Tasmániu, Bali, Fiji, Antarktídu… Ok, o počet destinácií sa báť nemusíme, len čas a peniaze aby boli:).
Na záver pripájam ešte jednu odveci fotku. Pretože sa mi páči. Bozkávam vás :-*
