Pamätám si to ako by to bolo včera. Rozhodnutá odísť na pol roka zo Slovenska. Rozhodnutá pre Austráliu. Vybratá škola. Vybraté mesto. Po tom, čo som si prvý krát prstom na mape ukázala na Perth, po prečítaní tohoto blogu som sa rozhodla pre Brisbane. Asi mesiac pred odchodom som to zmenila na moje osudové Gold Coast.
Úprimne, najskôr sa mi to nevidelo. Na fotkách mi to prišlo také nejaké chladné. Jedna dlhá pláž a vysoké budovy. Katka z agentúry WSI ma však vtedy upratala a ja jej doteraz ďakujem.
Ako som skončila (a začala) na Gold Coast?
Keďže som vtedy chcela študovať Outdoor Recreation a vybrala som si zameranie na vodné aktivity, bývať v Brisbane bolo pre mňa nepraktické. Dochádzať raz do týždna dole na Gold Coast na surf class sa mi veľmi nechcelo. Tak som si povedala, že zlaté pobrežie skúsim a ak to nebude to pravé orechové, presťahujem sa do Brisbane.
Príde mi to teraz v celku úsmevné.
Z toho čo som doteraz z Austrálie videla si pre seba ťažko predstavím lepšie miesto. Bez okolkov poviem, že to tu nie je pre každého. Poznám ľudí, ktorým to tu nesadlo a odišli do Sydney, či Melbourne. Pre mňa je to tu ideálne. Mám tu všetko čo potrebujem bez toho, aby som platila cenu v podobe otrasnej dopravy a ruchu veľkomesta. Všetko mám blízko. Počasie je fajn. Ľudia mi vulgárne nenadávajú, keď chcem v zápche odbočiť (však Patrik vs. Sydney :))). Pláže nie sú preplnené a je tu tak nejako útulne.
Pred tým než som sem prišla som si však plne uvedomovala to, čo vám o Gold Coast povie každý – že je veľmi sezónne a s prácou to tu nie je ideálne. Ja ale verím, že všetko v živote je otázkou a postoja a skúsim sa podeliť o to, aké skúsenosti mám ja. Verím, že to pomôže všetkým tým, čo sa sem chystáte. A nie len na Gold Coast, ale do Austrálie celkovo.
Pozn. z roku 2022 – covid toho veľa zmenil a tým, že mnoho backpackerov počas covid odišlo domov, najmä reštaurácie dnes zúfalo zháňajú ľudí – najmä kuchárov.
V prvom rade – niečo o tomto mieste
Gold Coast je oblasť v subtrópoch s cca 70 km pláží. Nečudo, že láka turistov. Sezóna začína približne koncom októbra a končí sa ťažko povedať kedy. Začiatkom Februára začína byť tichšie, ale na Gold Coast je podchvíľou nejaký event, ktorý to prekryje.
Nejdem tu písať fakty o demografii a klimatických podmienkach. Na to si môžete otvoriť wikipediu ? Idem písať o mojom pohľade na toto miesto.
Mesto mnohých tvárí
Dovolím si tvrdiť, že prvého pol roka ktorý som tu strávila som si dovolila objaviť len málo z nich. Tvár, ktorá je asi najznámejšia zvyšku Austrálie, zahraničným turistom a backpackerom je Surfers Paradise. To bola tá, ktorú som na začiatku spoznala najviac.
Vysoké budovy, bary, kluby, turisti, fastfoody, opití ľudia majúci víkendové úniky, rozlúčky so slobodou, veľa zvláštnych (a.k.a. prepnutých) ľudí, ale aj zábavy a taká nejaká jedinečná atmosféra.
To je môj mix pocitov. Tá atmosféra však môže byť aj moja melanchólia spojená so skvelými ľuďmi ktorých som tam sponzala kým som tam žila. Niečo ako prvá láska. Možno nie je ideálna či zdravá. Už sa tam nechcete vrátiť, no keď sa sem tam stretnete, musíte sa usmiať. A to je tak všetko.
Ďalšou tvárou je to, čo môžete vidieť na juh od Broadbeach (a Broadbeach je pod Surfers). Rodinné domy, či pár poschodové budovy s apartmánmi. Malé kaviarne. Štýlové bary. Miesta kde lokálni žijú roky rokúce a turisti sú tam ojedinelými výjavmi.
Na plážach je často krát len pár ľudí. Nájdete tu yoga classes pri pláži o šiestej ráno, kopec bežcov okolo, veľa surferov a takmer žiadne surferské školy naháňajúce turistov. Baby na vintage bicykloch s košíkmi vpredu, jazdiace si popri pláži. Štyridsať ročných ľudí na skateboardoch. Veľmi príjemné pre život.
Potom sú tu vnútrozemskejšie časti, ktoré mi tak trošku pripomínajú americké predmestia (z filmov, zatiaľ som v USA nebola). Tam som pežila prvé týždne v Austrálii a milovala som to. Ale práca ma vtedy zaviala do Surfers a vtedy som mala len bicykel, tak som sa presťahovala :).
Atmosféra
Celkovo je tu na Gold Coast taký ten pohodový životný štýl, ľudia sa neradi naháňajú a sú priateľskí. Je tu veľa párty, ale aj pohody. Takže z mojej perspektívy, ktorú si žijem tu na Mermaid Beach, je tu pohodička. Pretože Gold Coast nie je priemyselné mesto. Nie je to ani žiadne business centrum. Je to tu hlavne o turizme a malých firmách.
Pozn. z roku 2022 – mnoho ľudí najmä z Melbourne a Sydney sa počas covidu, keď začali pracovať z domu, presunulo na Gold Coast. Akutálne som sa rozprávala s realitým maklérom čo má nastarosti komerčné priestory, a vníma trend, kedy sa sem sťahujú aj firmy.
Ako si teda nájsť prácu?
Poďme teraz k tomu ako na to, a to v pár krokoch:
1. Vymažte negatívny postoj
Verte mi, niekedy sa mi zdá, že každý na zemeguli je dnes kouč, bloger, alebo motivačný rečník. To je asi aj jeden z dôvodov, prečo som v poslednej dobe prestala písať. Prišlo mi, že už ani nemám čo povedať do sveta, kde sme všetci múdri ako rádio. Ale to je téma na úplne iný blog.
Nemám pre vás nejakú vzletnú myšlienku a čím som staršia, tým mám viac pokory, a paradoxne aj viac sebadôvery. Tak napíšem čo v živote veľa krát pomohlo mne, a možno to niekomu pomôže tiež. Takže motivačný citát ktorý ma vždy potiahol vpred znie…. Ta dá..
“zvládli to už aj blbší ododmňa”
Riadna hĺbka čo? Ale tak to je. Čistý pragmatizmus. Uvediem vám pár príkladov, kedy som pociťovala náznak pochybností a toto ma v sekunde vyriešilo:
Môj prvý 26 hodinový let sem do Austrálie? “Zvládli to už aj sprostejší ododmňa.”
Predstava, že na šesť mesiacov odídem zo Slovenska? (keby som len tušila na koľko v skutočnosti) – “Zvládli to už aj väčšie padavky.”
Strach či mi bude stačiť moja Angličtina? – “Zvládli to už aj horší odomňa.”
Premýšľanie či si nájdem v prácu ako čašníčka, keď som to roky nerobila? Hádajte čo mi napadlo? “Zvládli to už aj sprostejší/horší/neskúsenejší ododmňa.”
Keď som sa rozhodla, že si nájdem kvalifikovaný job v krajine, kde vyštudovaní právnici a podobne robia po rokoch stále cleanerov alebo barmanov… “určite existuje cesta a ja ju nájdem.” Hmm. To už je trochu iný druh postoja, ale nie je to až tak ďaleko k pôvodnej verzii.
Pripomínať, pripomínať, pripomínať
Táto veta je proste absolútny keeper na ceste k môjmu životnému úspechu. Nehovorím, že som Rockefeller a žijem vo vile na pláži s jednorožcami. Ale to čo žijem je to, čo som tak nejako vždy chcela žiť.
Tri minúty chôdze od pláže, dobré počko, cez víkendy sa vznášam na nafukovacom hamburgeri u kamarátov v bazéne, mám prácu čo ma baví (väčšinou), učím sa nové veci a konečne tu mám pár priateľov. A študujem v zahraničí. Nedopadla som zle. Takže niečo na tejto čarovnej formulke možno bude.
Hovorím to preto, pretože si pamätám ako som pred odletom zo Slovenska brúsila po rôznych weboch, blogoch a podobne a snažila som sa zistiť aké ťažké je nájsť si prácu v Austrálii. A vyhadzovalo mi, že to nie je také hrozné, ale že Gold Coast je sezónne. Mala som seriózne obavy. Ale všetko sa dá moji milí. Ak máte pochybnosti, nezabudnite na moje zrkno múdrosti ?
2. Životopis
Teraz, keď ste pozitívne naladení, prichádza na rad techická stránka. Viem, že teraz poviem o veciach, ktoré sú pre mnohých zjavné. Ale radšej poviem aj o zjavnostiach, ako má niekomu niečo uniknúť. Všetky tieto tipy sú pre hľadanie práce v hospitality – pozície barmanov, čašníkov a pod. Hľadanie si práce v kancelárii, to môže byť na iný blog
A. Zabudnite na pozície, ktoré ste zastávali, dajte dôraz na to čo viete
Ak ste robili v banke, tak spomínajte hlave customer service ako svoju top skúsenosť. Ak ste robili au-pair, tak to môže byť spoľahlivosť a zodpovednosť. Kľúčom je to prepojiť s tým, čo hľadáte.
Veľa krát, keď som ešte pracovala za barom, dostali sa mi do rúk životopisy a musím povedať, že niektoré nemali šancu. Ľudia tam hovoria o svojich skúsenostiach ako administratívne asistetky, či manažéri logistického oddelenia, ale to tu bohužiaľ nikoho nezaujíma. Snažte sa tam dať skúsenosti z oboru, alebo prepojiť skúsenosti ktoré máte na job, ktorý hľadáte.
Ak už skúsenosť z gastra máte, popíšte všetko, čo ste robili, aj keď vám to príde nepodstatné.
Ak ste si robili niektorú z medzinárodne uznávaných skúšok, môžete to takisto zahrnúť do životopisu. To pomôže najmä, ak si prácu hľadáte cez internet.
Tu je ukážka z môjho starého CV:
B. Napíšte od kedy dokedy máte víza. Ak je to len na 3 mesiace, hmm, možno treba ohnúť pravdu
C. Ako vidno v ukážke vyššie, odrážky sú lepšie ako ucelený text
D. Dajte si skontrolovať Angličtinu
Učiteľom v škole, austrálskym spolubývajúcim alebo komukoľvek so skvelou Angličtinou tam doma. Mne toto CV šperkoval môj austrálsky bývalý :)) Mosty naozaj netreba páliť ?
E. Napíšte niečo o sebe.
Či už na začiatku do Personal Statement alebo na konci do Personal Interests. Ja som urobila oboje. V prvom prípade hovoríte o sebe na margo práce, aké máte vlastnosti a prístup k práci. Na konci je to skôr o vašich hobby, na vytvorenie predstavy o vašom súkromí.
3. Kde hľadať
Dá sa podľa mňa všade. Najľahšie je to asi v Surfers Paradise, ale veľa podnikov je aj na Burleigh Heads či v Coolangatte.
Burleigh Heads – kopec podnikov je okolo James St, či už sú to kaviarnie, reštaurácie, juice bary a podobne. Možno by som skúsila aj Burleigh Hotel. Burleigh je veľmi príjemná lokalita mimochodom.
Coolangatta, stačí sa prejsť popri pláži s CV, je tam podnik na podniku a tiež veľmi pekné prostredie.
Moje milované Burleigh Heads v deň keď som oslavovala dva roky od príletu do Austrálie
4. Ako hľadať
Ak hľadáte prácu v kuchyni, môžete ju nájsť či na seeku, googli a instagrame (ak follovujete podniky, ktoré vás zaujímajú). Ak chcete roiť za barom či čašníka, povedala by som že ukázať sa osobne je lepšie. Práca v tejto sfére vyžaduje príjemnú osobnosť. Nikto nechce platiť nasratej čašníčke.
Takže treba pekne vytlačiť tvoj skvelý životopis, pekne sa obliecť, nasadiť americký úsmev v ísť tam von. Áno, srdce ti bude búchať. Možno sa aj spotíš. Ale zvládneš to. Pamätáš sa? Zvládli to už aj… od teba ? Ja som si vždy povedala, že ak rozdám desať životopisov, pôjdem za odmenu na pláž / na kávu / na sushi. Motivuj sa choď na to!
K tomu oblečeniu. Áno, žijeme na Gold Coast, ale prosím ťa nechoď si prácu hľadať v bikinách. Aj to som už videla. Nemusíš ísť v obleku alebo blúzke. Jednoducho si predstav, že si manažér reštaurácie a niekto si príde hľadať job.. predpokladám, že uprednostníš upravenú osobu, ktorá nie je od piesku, ale možno má na sebe aj slušné oblečenie. Tak nejako to pojmi.
4. Kedy hľadať
Nikdy nie cez raňajky, nikdy nie cez obed, nikde nie počas večerí. Manažér musí mať na teba čas. Čas položiť ti aspoň jednu dve otázky. Ak prídeš cez najrušnejšiu dobu, hneď vidno, že nemáš o biznise ani páru. Nemar si šance.
Manažér. To ma vedie k ďalšiemu tipu – nikdy, nikdy, nikdy nenechávaj svoj životopis nikomu inému ako manažérovi. Na 90% skončí v koši. Si konkurencia. Pamätaj na to. Ak tam manažér nie je, tak sa opýtaj, kedy tam bude. Bodka.
Zaujal/a si, čo potom?
Pravdepodobne ideš na trial. To znamená, že máš šancu. Bude to vyzerať tak, že prídeš na zhruba dve (nezaplatené) hodiny a ukážeš čo v tebe je. A tu máme ďalšie kroky ako to zvládnuť:
- priprav sa. Nájdi si web daného miesta a naštuduj si menu. Pozri si otváracie hodiny. Galériu. Čokoľvek ti môže pomôcť.
- Pýtaj sa. Ukáž záujem. Ja som si napríklad odfotila obrazovku pokladne na konci trialu, aby som si ju mohla doma pozrieť a bola neskôr rýchlejšia keď s ňou robím
- Pozoruj. Všímaj si ako to tam chodí a prečo ľudia robia čo robia. Každý bar či reštaurácia má trošku iný systém. Pochop ho.
- Bav sa ? možno je to trošku stresujúce, ale uvedom si, že si na druhom konci sveta obklopený/á Pacifikom a robíš trial! Podľa mňa je to sranda a treba si to pekne užiť. Takže ak máš dobrý prístup a ešte sa aj úprimne bavíš, job je uričte tvoj! ?
Môj odkaz na záver a moja kebabová postojovka
Celkovo, my Slováci vieme makať a máme dobrú pracovnú morálku. Veľa krát sa mi stalo, že čo som ja považovala za štandard sa tu považovalo za niečo extra. Akože sa konštantne v práci nevykecávam, keď sa nudím za barom, tak vybehnem pozbierať prázdne poháre, hoci tam na to boli ľudia… Všetko toto je pre nás Slovákov plus, tak to treba ukázať.
Práca v hospitality je, aj nie je náročná
Priznám sa, že ja som ju ku koncu mojich dvoch rokov už dosť nemusela. Ale to je moja povaha a túžba robiť úplne iné veci. No prvého pol roka som si prácu v bare neskutočne užívala a tešila sa do nej. Pulírovať vínové poháre s výhľadom na Pacifik mi pripadalo ako sen. Obklopená veselými Austrálčanmi ktorí boli na dovolenke. Natrafila som na prácu v bare priamo na Cavill Avenue, asi na naj spote aký tam je. Mala som super kolegov a šéfov. A toto sa mi podarilo po tom ako som strácala nádej.
Po tom, ako som dala výpoveď v kebabe na Burleigh kde som tri dni robila zadarmo.
Lebo som nevedela, že trial má trvať dve hodiny a nie dokým “ťa nemôžem nechať samú na celý obchod.” :))) A po tomto vznešenom míľniku, kedy by som vedela okrem urobenia kebabu vypražiť ryby a hranolky popritom čo sama oblúžim celú radu, som mala zarábať $13 na hodinu.
Dávala som výpoveď a môj šéfino mi povedal, že prácu za $18 na hodinu a ešte k tomu oficiálne, si nikdy nenájdem. Mal pravdu. Bolo to za $20 a v čistom. A ešte viac ak to bolo za šichty po 19tej, ešte viac na hodinu som dostávala za soboty a ešte viac ak som pracovala v nedeľu.
Takže to je môj odkaz na záver. Práca v hospitality môže byť pre vás tá najkrajšia skúsenosť. Spoznáte ľudí, vaša Angličtina sa raketovo zlepší a bude to aj kopec srandy. Verím, že to môže každému vyjsť. Len treba ísť tam von a dať si šancu ? A nedajte sa. Neorezávajte kebab za 13 babiek na hodinu. Hlavne ak ste takmer vegetariáni ? To mi teda bola pekná irónia…
