4 dni po príchode do OZ

Pôvodne som chcela autenticky opisovať svoje pocity už počas letu. Ale ten prvý bol príliš krátky a tie ďalšie tak dlhé, ze sa mi otrávenosťou nič nechcelo. Zatiaľ veru nelietam prvou triedou a otvárať počítač na kolenách, mi práve nevoňalo. Mám rada veľa miesta.

Ak chcete vedieť, čo môjmu príchodu predchádzalo, klik sem.

Keď som konečne prišla…

…svietilo slnko. Ľudia sa opäť usmievali. Po takmer dvoj hodinovom čakaní v rade na imigračnú kontrolu, som sa konečne dostala von z letiska. V pohybe ma držali dve veci: vidina sprchy a predstava ako ležím pri bazéne a nasávam slnko. Po piatich hodinách “spánku” za posledných 27 hodín ma to držalo v pohybe ako mrkva pred oslíkom.

Samozrejme, hneď som si zažila také tie pekné austrálske veci, ako nechať cudziu ženu strážiť môj kufor, kým som si odbehla do bankomatu. Najskôr som chcela utekať a byť rýchla. Potom som si ale uvedomila, že nie som na hlavnej stanici v Bratislave a obsah môjho kufra tu nikoho nezaujíma.

Po tom, čo som si zložila veci, dala sprchu a vybavila základný nákup, šup ho k bazénu. A viete čo? Prepadol ma pocit viny. Že si to nezaslúžim (na tej fotke s austrálskym uterákom na instagrame to nevidno). A stále ho tak trochu cítim. Vyzerá to byť misia na najbližších pár dní. Hold, to je tak, keď si v hlave vytvoríte matrix, že pokiaľ sa váš zadok alebo mozog nehýbu, robíte niečo zle.

Večer som šla pozrieť do mojej práce, do pekného dreveného pubu s výhľadom na Pacifik. Vystískala som sa s kolegami a jednému skoro mu oči vypadli. Dala som si svoje naj jedlo a nechceli ma nechať platiť. Zoznámila som sa s jedným surferom, ktorý zároveň fotí a dala som mu číslo. No a keď odišiel. No čo vám poviem. Trošku som sa opila :-).

Pri vysnenom bazéne. Vo Februári.

Nový pojem – Sunday sesh

Na druhý deň, v nedeľu,  som ako správny Slovák išla vyrovnať hladinu na tzv. Sunday sesh. Tak tu volajú nedeľné popoludňajšie posedenia pri drinku. Bola som s kolegom DJom, čo každú sobotu večer hrá u nás v pube. Išli sme do podľa mňa do celkom hipsterského baru MexiCali (Mermaid Beach), kde hrala živá hudba.

Väčšiu časť popoludnia sme sedeli na terase a popíjali margaritu. A ak môžem povedať niečo za svoje emócie a margaritou zružovené videnie – svet odtiaľ vyzeral priam krásne. Slnkom zaliata krajina, počuť živé nástroje a spev otrepaných songov, ktoré možno poznáte z rádia expres, ale znejú konečne originálne,  vysmiati mladí ľudia, výhľad na malý, stromami zarastený kopec, za ktorým ide zapadnúť slnko, a hoci pláž nevidno, viete, že tam niekde 500 metrov od vás je.

A vy tam sedíte s veselým kamarátom, pred ktorým sa nemusíte na nič hrať. Slnko. Myseľ oddychuje. Blaho. Najradšej ostať navždy.  Sunday seshes ale prebiehajú pomerne decentne, takže potom prichádza čas niečo zjesť a ísť spať.

V Mexicali s Jackom

Včera som bola na výlete, ale o tom snáď inokedy.

Celkovo… ako sa tu vlastne cítim? Späť tu, v Surfers Paradise? V Austrálii celkovo?

Je to divné, ale v podstate ako doma. Ako doma s lepšou náladou. A nevyvodzujem z toho žiadne závery. Som späť krátko a začiatky sú buď vždy ťažšie, alebo krajšie ako stred príbehu, takže treba počkať…

Zdieľať:

Facebook
Twitter
LinkedIn

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Simona Šimková

Simona Šimková

Kouč, cestovateľ, motivátor, blogger...

Sociálne médiá

Najčítanejšie

Kategórie

K téme

Súvisiace články

Si ambivert? Čo to pre teba znamená?

Ambivert je niekto, kto sa nenachádza vyslovene na jednej strane škály extrovert vs introvert. Napríklad niekto, komu v teste osobnosti vyjde 55% introvert alebo 55%

Keď chceme slobodu

Pamätám si na momenty, kedy som sychravé jesenné či zimné večery na Slovensku snívala o tropických plážach. Dokonca som jedny Vianoce strávila tým, že som

Pre zlepšenie vašej užívateľskej skúsenosti používame súbory cookies