“Opakom rozprávania nie je počúvanie. Opakom rozprávania je čakanie.”
Fran Lebowitz
Stojíme s priateľom v kuchyni. Práve niečo vybral z chladničky a rozbaľuje to. Rozprávam mu, čo sa mi v ten deň prihodilo. Vypádava z neho súhlasné hmmkanie akože ma počúva. A ja viem, že zajtra nebude mať ani šajnu o čom som hovorila. “Zase to robíš.. nepočúvaš..”
“Počúvam! Dokážem robiť viac vecí naraz.”
“To nie je naozajstné počúvanie.”
“Je, to neznamená, že keď sa na teba nepozerám, že nepočúvam.”
Opäť sa mi potvrdilo, že sa síce môžete rozprávať s inteligentným a vnímavým človekom, ak nikdy pred tým nezakopol o pojem “aktívne počúvanie” nemusí v tom byť práve majster.
Kde sa učíme počúvať?
Počuť a počúvať sú dve rozličné aktivity. Ako by ste ich definovali vy?
Vďaka svojej predošlej kariére mám za sebou pár obchodných tréningov a stretnutí s klientami. Mnoho krát som počula o rôznych štýloch počúvania a zlepšovala to svoje.
A napriek tomu, že si myslím že počúvať viem, aj tak niekedy ľuďom skáčem do reči, alebo sa uprostred konverzácie prichytím premýšľať o niečom inom.
Počúvanie je zručnosť, ktorá sa nevyučuje. Prvý krát som sa nad tým zamyslela počas môjho štúdia koučingu tu v Austrálii.
80% práce kouča spočíva v počúvaní a tak je tejto téme venovaná podstatná časť materiálov. Jednou z vecí ktoré ma mimoriadne zaujali bolo práve to, koľko času školstvo venuje rozvíjaniu jednotlivých komunikačných zručností vs. to, ako často ich používame v živote.
Napríklad také písanie. Keď sa nad tým zamyslíme, koľko času v škole venujeme trénovaniu písania písmen? Je to najviac učená zručnosť. Najskôr sa naučíme písať. Neskôr píšeme slohy, poznámky, prezentácie. A to všetko, aby sme počas reálneho života písanie využívali len 9% času. Niektoré povolania oveľa viac, niektoré vôbec.
Čítanie tak isto tvorí veľkú časť nášho vzdelávania a v bežnom živote ho využívame okolo 16% času.
Na rozprávanie, odpovede pred tabuľou, recitovanie a prezentovanie sa tiež kladie veľký dôraz. To využívame asi 30% času.
No a potom tu máme počúvanie. A teda neviem kam ste chodili do školy, ale ja osobne si nepamätám žiadnu hodinu, ani len na etickej, venovanú tejto téme. A pritom v živote počúvame asi 45% času.
Taká zo života
Asi každý pozná niekoho, kto je otrasný poslucháč. Poznala som babu, ktorá ma priam fascinovala tým, ako nepočúva.
Bolo jedno, kto hovoril a čo hovoril. Táto baba si išla svoje. Keď hovoril niekto iný, bola proste preč a potom si opäť išla svoje. Poznala som ju roky a vedela som, že to nie je tým, že by bola sebecká alebo egocentrická. Bol to dobrý človek a bola s ňou sranda. Ale jej oči a myšlienky neustále blúdili niekde inde.
Raz som po dlhej dobe chcela vidieť svoju naj kamošku a tá prizvala aj túto kočku, s čím som nemala problém. Pamätám si ako sme kráčali uličkami smerom na jednu akciu. Naozaj som potrebovala kamoške niečo povedať, no zakaždým keď som začala, spomíná deva ma odstrihla a začala hovoriť niečo svoje. Stalo sa to tri krát po sebe. Bolo to neskutočne frustrujúce. Po príchode do podniku sme uzreli veľa spoločných známych a ja som sa radšej stratila v dave.
Toto je extrémny príklad, ktorý ale krásne ilustruje aké nepríjemné môže byť, ak nevenujeme skutočnú pozornosť tomu, čo sa okolo nás deje.
Teraz si predstavte opak. Sú ľudia, ktorí pred vami stoja, cítite ich 100%-nú prístomnosť. Neazujíma ich, čo sa deje za vami, v ich hlave, pred piatimi minútami, alebo zajtra. Sú tam. To, že niekoho naozaj počúvate je jeden z najcennejších darov, ktoré ľuďom môžete dať.
Skúste popremýšať, či poznáte takýchto ľudí. Ako sa pri nich cítite? Ako radi s nimi trávite čas?
Ak vás o počúvaní zaujíma aj nejaká tá teória, čítajte nižšie. Berte to len ako také nástrely. Ako teóriu na vysokej škole – budete vedieť, že niečo také existuje a ľahšie to identifikujete v reálnom živote.
Dole nižšie sa budem venovať benefitom počúvania a tomu, ako vaše počúvanie zlepšiť, a to je oveľa podstatnejšie.
Typy počúvania
Diskriminačné počúvanie – v skratke je to počúvanie, ktoré sa rozvíja keď sme bábätkami. Nejde o slová ktoré počujeme, ale o to kto ich hovorí a akým tónom. V dospelosti ho používame napríklad keď sme obklopení ľuďmi hovoriacimi jazykom, ktorému nerozumieme.
Všeobecné / klasické počúvanie – jednoducho počúvanie, ktoré nám slúži na to, aby sme pochopili odkaz, ktorý nám chce byť odovzdaný.
Informačné počúvanie – vychádza zo všeobecného a používame ho keď niečo študujeme a učíme sa. Vyžaduje hlbšie sústrednie, ktoré nám umožní pochopiť nový koncept a technický žargón.
Kritické počúvanie – nenechajte sa zmiasť týmto slovom, toto počúvanie nesúvisí s kritizovaním. Ide skôr o prehodnocovanie počutých informácií. Napríklad potrebujete vyriešiť pracovný problém a okolo vás padajú návrhy ako na to. Vy počúvate a vyhodnocujete si, či s povedaným súhlasíte alebo nie.
Predpojaté / selektívne počúvanie – v podstate je opakom kritického počúvania, pretože v skutočnosti nevyhodnocujeme čo sme počuli, miesto toho počujeme len to, čo chceme počuť. Ak niekoho nemáme radi, hľadáme chyby v jeho myslení. Keď sme zamilovaní, hľadáme dôkazy o dokonalosti nášho partnera. Ak sme Homer Simpson, jediné čo počujeme je “pivo”.
Zúčastnené počúvanie – emocionálne riadené počúvanie, kedy vnímame pocity a emócie nášho spoločníka a snažíme sa poskytnúť podporu a porozumenie. Príkladom môže byť rozhovor s dieťaťom, ktoré malo ťažký deň v škole, či rozhovor s priateľom, ktorý prekonáva ťažkosti.
Terapeutické / empatické počúvanie – ak sa snažíte pochopiť uhol pohľadu a snažíte sa vcítiť do jeho kože, znamená to, že aplikujete empatické počúvanie. Je to vyšší level zúčastného počúvania.
Ako sa stať lepším poslucháčom?
V zásade sú štyri bariéry, ktoré nám bránia naozaj počuť, čo je nám hovorené a načrtla som ich v článku o komunikácii.
- Naše názory (a predsudky)
- Naše skúsenosti
- Naša nálada
- Naše aktuálne myšlienky
Názory. A predsudky
“Najskôr sa snaž pochopiť, až potom byť pochopený”
Stephen Covey
Skúsili ste si niekedy s kamarátom vymeniť na pár minút slnečné okuliare? Aká zmena pohľadu!
Zrazu môže nebo vyzerať oveľa tmavšie, či bledšie. Sídlisko pred vami môže byť tónované viac do zlata, alebo aj do ružova. Všetko vyzerá tak nejako inak. A takto inak sa váš kamarát pozeral na svet celý deň!
Príklady. Vy vidíte pri pohľade na malé dieťa svoje nádeje a túžby a vaša kolegyňa vidí bremeno a sociálny tlak. A vám to nejde do hlavy a premýšľate čo je s ňou zle.
Niekto pri predstave cestovania po svete sám vidí samotu a strach. Mne a mnohým kamarátkam sa pri tejto predstave rozbúcha srdce od radosti.
Niekto pri predstave štúdia na výške vidí stres a nudu, niekto vidí vedomosti a túžbu učiť sa. Alebo intrák plný zábavy.
Takže ak nabudúce budete počuť názory, ktoré vám prídu hlúpe či nepochopiteľné, zastavte sa. Miesto toho aby ste sa snažili niekoho presvedčiť o vašej pravde (ktorá je pravdou len vo vašej hlave), skúste sa skutočne zamyslieť nad tým, čo je vám hovorené.
Je to ťažký a zároveň krásny spôsob ako si rozšíriť obzory. Ako si budovať povesť inteligentného a otvoreného človeka, ktorý má pochopenie pre rôzne pohľady. V preklade – opak obmedzenca.
Vyžaduje to pokoru a aj trošku odvahy – preskúmať iné pohľady, no práve to svedčí o vašom charaktere – ktorý sa dá mimochodom budovať.
Naše skúsenosti
Máme tendenciu veriť, že to, ako svet prežíme my sami je jediná realita a pravda a tak si hovoríme, že to ako danú skúsenosť vníma niekto iný je “nesprávne”. Iróniou je, že to isté si myslí človek sediaci oproti vám.
Filter skúseností je celkom haluz. Môže nás urobiť v podstate slepými a hlúpymi.
Stretla som ženy, ktoré boli presdvečené o tom, že každý jeden muž vo vzťahu podvádza. A ďalšiou iróniu je, že kvôli tomu, že tomu verili, vnímali okolo seba len takých mužov a len s takými vždy skončili. Keď to pozorujete, neviete či sa máte smiať, alebo ich preplieskať.
Opäť, extrémny príklad, no aj takto naša myseľ funguje. Odmietame počuť o skúsenostiach, ktoré nám nezapadajú do nášho vnímania sveta, a mnoho krát sú to skúsenosti, ktoré nám môžu pomôcť posunúť sa tým správnym smerom.
Osobne som napríklad dlho verila, že ľudia ktorí majú veľa peňazí sú chladní či namyslení. Lebo som do určitého veku takých ľudí v podstate nepoznala. Našťastie som ale dosť skoro zistila, že to bola úplná hlúposť. Čo ak by sa mi ale tento názor potvrdzoval ďalšiu dekádu? Možno by som ostala žiť v tejto skúsenosti celý život.
Takto vyzerá sebanaplňujúce sa proroctvo v reálnom živote.
Trochu pokory ešte nikomu neuškodilo a skúsiť sa pozrieť na to, či nie sme väzňom našej vlastnej obmedzenosti vždy stojí za úvahu.
Naša nálada
Ak sa cítime skleslo, do uší nám padajú smutné aspekty toho, čo nám niekto hovorí.
Naopak, ak máme povznesenú náladu, máme tendenciu vnímať pozitíva a ignorovať negatíva.
Niekto nám napríklad rozpráva o svojej dovolenke. Ak sme oddýchnutí alebo ak sa možno práve sami niekde chystáme, nadšene počúvame.
Ak nás práve trápi, že máme na účte pár dolárov či eur a dovolenka je v nedohľadne, môže nás počúvanie o kamošovej dovolenke akurát dobre deprimovať.
Naše aktuálne myšlienky
Poznáte to. Niekto vám niečo hovorí a vy premýšľate, čo urobíte na večeru, alebo čo budete robiť najbližší víkend.
Najťažšie to je, ak sa toho práve vo vašom živote deje veľa, alebo ak vás konverzácia s dotyčným proste neaujíma.
V tom prvom prípade to chce jednak tréning a možno by som popremýšľala aj nad tým, či máte vyhradeného dostatok času sami pre seba – pre plánovanie či spísanie si zoznamu toho, čo treba a kedy urobiť.
Osobne sa cítim veľmi roztekaná vtedy, keď mám strach, že mi niečo unikne, že som na niečo zabudla, alebo nestíham. Mať vyhradený čas na to, čo treba urobiť pomáha ukľudniť myseľ, a tak sa môžete sústrediť na to, čo sa v danom momente deje.
V tom druhom prípade – ak vás konverzácia neazujíma a ide o človeka na ktorom vám až tak nezáleží – ukončite ju. Samozrejme, sú situácie kedy je to ťažké – ako napríklad keď sa rozprávate so šéfkou či svokrou. Niekedy je potrebné investovať do počúvania z iných, dlhodobých dôvodov.
Tipy
Buďme v momente
Dúfam si ešte pamätáte môj príklad o neporiadnici ktorá nevedela počúvať. Osobne si myslím, že kľúčom k jej nepočúvaniu bola pozornosť. Nie IQ či povaha. Proste pozornosť. Vedieť sa zastaviť a vnímať.
Mám šéfku, ktorá je celkom ťažký materiál čo sa týka mojej schopnosti spracovať počuté. Je z Filipín a hoci má výbornú odbornú Angličtinu, keď príde na rozprávanie o súkromí, strácam sa.
Rada skáče od jednej involovanej osoby ku druhej, ale zabudne to spomenúť. Takže začne rozprávať o mladšom synovi a na konci príbehu zistím že už rozpráva o staršom. A ja neviem, kedy sa to zmenilo.
Všetko rozpráva v prítomnom čase čo je v Anglickom jazyku ok, no ona nerozpráva chronologicky. A vôbec, celé to nedáva úplný zmysel. Dlho som verila, že to bude mojou Angličtinou. Až raz na Vianočnom večierku z jej škótskeho muža položartom vypadlo, že sa v jej príbehoch stráca tiež. Úľava…
Každopádne, rozprávať sa s mojou šéfkou je tá najlepšia škola. Ak chcem pochopiť čo hovorí, musím zabudnúť na ostatný svet. Predstavovať si každú jednú vetu. To je dobrý štart na to, ako sa nestratiť. A potom sú tú otázky ktoré kladiem, aby som sa uistila, že rozumiem správne. A viete sko si ľudia vysvetľujú, keď im takto kladiete otázky? Ako úprimný záujem. Dobrá vec.
A viem, že niekedy sa vám nechce. No garantujem vám, že ak máte tak či tak byť v niekoľko minútovej konverzácii, bude pre vás oveľa príjemnejšia, ak si túto námahu dáte. Ja som si takto zažila “minifilmy” situované na Filipínach a to si nevymyslíš. Tiež dobrá vec.
Vizualizácia – spravte si z toho film
Tú som už načrtla keď som hovorila o pozornosti.
Možno si hovoríte že nie ste vizuálny tip, ale ja po vás predsa nechcem aby ste si predstavovali každý detail hovoreného (aj keď pri mojej šéfke by ste si museli…).
Ja si z toho naozaj robím v hlave akoby film. Snažím sa k menám ktoré nepoznám priradiť nejaké tie tváre a sranda je, že sa potom prichytím pýtať doplňujúce otázky. „Koľko mala rokov? Bola vysoká?!“ Nedávno ma pobavilo, keď mi šéfka rozprávala ten istý príbeh ktorý mi povedala pred dvomi rokmi a ja som si pamätala postavy. Ktovie či si ich pamätá jej muž…
Empatia
Keď príde na ťažké situácie ktoré počúvame, je dôležité naozaj pochopiť povedané. Nie len racionálne, no emočne.
Ak nám kamarátka povie, že načapala priateľa v bare bozkávať sa s inou, racionálne chápeme že to je pekne nahouby. No ak si reálne predstavíme, že prídeme do baru a náš vlastný priateľ tam sedí a bozkáva sa s inou, pochopenie ktoré získame a cítime je na úplne inom leveli. Vcíťte sa, a skutočne pochopíte.
Benefity skutočného počúvania
Stretnutie dvojch osobností je ako kontakt dvoch chemických substancií: ak je tam nejaká reakcia, obe sú zmenené.
Carl Jung
Budovanie dôvery
Jednak si ju vybujete rýchlejšie, no hlavne si ju vybudujete. Na ľudí, ktorí vás od začiatku počúvali a vnímali každé vaše slovo ťažko zabudnete.
Skutočné počúvanie je niekedy ťažké. Niekedy ľudia trepú. Niekedy rozprávajú o témach, ktoré vás absolútne ale vôbec nezaujímajú.
A práve preto sa táto zručnosť tak cení – keby bolo počúvanie jednoduché, nevážili by sme si ho tak.
Ak hovoríme o dôvere, váš záujem musí byť úprimný, nie predstieraný.
Osobne, ak som v konverzácii ktorá mi príde spočiatku nudná, snažím sa nastaviť tak, že sa môžem dozvedieť niečo zaujímavé a otvorím sa.
Ak to však napriek tomu ide dolu vodou a mám pocit, že predmet rozhovoru či osoba ma jednoducho nezaujíma, snažím sa konverzáciu opustiť. Ak som na akcii plnej ľudí, nebudem stáť 15 minút pri niekom, kto je na úplnej inej vlne.
Pomoc
Toto znie možno až nadnesene, ale tým to nie je o nič menej pravdivé.
Situácia zo života. Máte problém. Dilemu. Premýšľate nad ním celý deň. Dookola, no nikam sa nedostávate.
Večer idete na drink s kamoškou či kamarátom a vysypete to. A zrazu vám to príde jednoduché. Jasné. Vypadne z vás niečo ako “urobím toto a potom uvidím.”
Ak je váš priateľ natoľko múdry, že vás nechá hovoriť bez toho, aby vám po dvoch minútach začal dávať rady, máte priestor si prísť na riešenie sami.
Ak ľudí okolo seba často krát “len” počúvame, dávame im priestor ktorý im nikto nedal možno celý týždeň. Alebo mesiac.
Niekedy je jediné čo potrebujeme počuť vlastné myšlienky nahlas a je skvelé ak nám to niekto dopraje a my to doprajeme iným. Ak sa aktuálne nemáte komu zdôveriť vysypte svoje myšlienky na papier.
Rast
Ak počúvame, dozvedáme sa. Expandujeme. Rastieme. Všetko čo dnes viete, ste buď zažili, čítali, videli, alebo počuli. Všetky tieto vnemy sú ovplyvnené ich kvalitou.
Koľko krát ste si na skúške snažili vybaviť moment, keď profersor hovoril niečo dôležité, no vy ste si práve vtedy radšej išli čítať správy?
Koľko krát ste sa nepoučili z chyby niekoho iného? A neskôr ste si želali, aby ste mohli vrátiť do momentu, keď vám chcel poradiť, no vaša myseš lietala niekde inde?
Alebo trošku iný príklad – koľko krát ste počuli o zaujímavých podcastoch ktoré vás môžu niečo naučiť, no radšej ste si po ceste do práce pustili rádio a počúvali správy alebo tliachanie nejakého moderátora, ktoré bolo… v podstate o ničom.
Efektívne riešenie problémov
Logicky, ak dobre počúvate, viete, čo sa deje. Ak viete čo sa deje, viete správne reagovať.
Osobne si myslím, že efektívne počúvanie prispieva k úspechu v živote. Ak vieme počúvať kolegov, zákazníkov a zároveň správne počuté spracovať, všetko je ľašie.
Vzťahy
Počúvanie rozvíja vzťahy nie len z pohľadu dôvery, ale aj z pohľadu pochopenia, predchádzania nedorozumeniam, ľahšieho spoločného napredovania, nie len v práci ale aj partnerských či priateľských vzťahoch.
Čo dodať?
Túžba vyjadriť sa a povedať si svoje je silná. Naozaj počúvať chce niekedy skutočné, nie len metaforické zahryznutie si do jazyka.
Niekedy to chce skutočnú odvahu, nechať nepohodlné ticho rozpestrieť sa priestorom.
Ak tomu však dáme šancu, môžeme si vypočuť tie najcennejšie myšlienky, alebo dostať tie najzaujímavejšie otázky.
