Môj príbeh

Môj život výrazne zmenil pol rok strávaneý v Austrálii, z ktorej som sa vrátila takmer presne na moje 30te narodeniny.

Nebolo to tým, že som videla nových pár pláží, alebo si zlepšila Angličtinu. Pol rok strávený u protinožcov mi zmenil pohľad na život ako taký. 

Uvedomila som si, že v živote by nemalo platiť  žiadne “mala by som”, ale človek by mal robiť to, čo cíti.

Môj život výrazne zmenil pol rok strávaneý v Austrálii, z ktorej som sa vrátila takmer presne na moje 30te narodeniny.

Nebolo to tým, že som videla pár nových pláží, alebo si zlepšila Angličtinu. Pol rok strávený u protinožcov mi zmenil pohľad na život ako taký. 

Odišla som do Gold Coast sama. A strávila som veľa času sama. Spoznala som nových ľudí a iné pohľady na svet. Skúsila iný životný štýl, naučila sa surfovať na vlnách oceánu, ochutnala iné jedlá, spoznala inú mentalitu. A to všetko by bolo stále nič, keby sa ma to vnútorne nedotklo a nezmenilo to aj mňa samú. 

Vždy som sa považovala za celkom odvážne dievča, aj keď ono to asi záleží na tom, o ktorej životnej oblasti hovoríme. Odvážna som bola najmä v práci. A keďže pracujem s ľuďmi  a v oblasti obchodu, odvaha a otvorenosť  je tu celkom vítaná:).

Keď však prišlo na môj osobný život a sny ktoré som mala, držala som sa skôr istoty. Vždy som chcela cestovať, ale stále nebol čas, alebo peniaze, alebo čokoľvek iné čo k cestovaniu bolo treba. Ukľudňovala som sa tým, že však raz to príde.

S partnerom sme mali fajnú prácu (vtedy som to nazývali podnikaním) a v podstate sme si nežili zle. Ale… niečo mi chýbalo. Niekedy a niekedy aj dosť často mi napadla otázka “je toto to, čo si naozaj chcela?” Cez týždeň práca, cez víkend poriešiť domácnosť, nejaká ta zábava, v zime lyžovačka, v lete Chorvátsko či Tatralandia. Roky takto ubiehali a niekdy som už ani nevedela, v ktorý rok som čo zažila, keďže mi prišli všetky tie roky nejaké podobné. Život mi prišiel až otrasne predvídateľný. Už mi chýbalo len vydať sa, mať 2 deti a počkať 40 rokov do smrti.

Uznavám, že to bol dosť depresívny pohľad na život:) Sama to teraz vnímam inak. Mať rodinu a žiť v rodnej krajine je nie  len v poriadku, ale keď robíte prácu ktorú máte radi a staráte sa o to, aby ste si plnili svoje sny, môže to byť dokonca úžasné. Ale človek by sa podľa mňa nemal uspokojiť, ak si nesplnil svoje ciele. A hlavne sa nepúšťať do záväzku akým rodina je, pretože “už sa blíži 30ka” a “ste s niekým už “dosť” dlho”.

Každopádne, v našom pracovnom živote nastali zmeny a mne sa to javilo ako ideálna príležitosť splniť si svoj sen - odísť do zahraničia. Austrália vôbec nebola mojou vysnívanou krajinou. Proste som len chcela cestovať, na destinácii mi až tak nezáležalo. Môj vtedajší priateľ zase nebol úplne hrr do cestovania po svete, ale ak ho nejaká krajina lákala, bola to Austrália. Tak sme to spojili:-)

Pre jeho pracovnú vyťaženosť som tam bola takmer celý čas bez neho, ale z odstupu času to nevnímam negatívne. Myslím, že byť sama so sebou bolo pre mňa prospešné a posunulo ma to o kus ďalej. Uvedomila som si, že v živote by nemalo platiť  žiadne “mala by som”, ale človek by mal robiť to, čo cíti. 

Prečo a o čom píšem?

Keď som išla prvý krát do Austrálie, našla som rôzne "technické" info - ako vybaviť víza, koľko stojí ubytko, kontakty na rôzne agentúry... Keď som však chcela niečo o životnom štýle v danej krajine a viac pokecu a fotiek, väčšinou som skončila na anglicky hovoriacich weboch... A to chcem zmeniť:)

Na čo som tam prišla?

  • 30 je dnes nových 20 🙂 (našťastie nie úplne)
  • dokážem žiť pre prítomný okamih
  • nestratím sa ani na druhom konci sveta
  • Austrálčania sú strašne v pohode:-)
  • milujem Angličtinu
  • je nádherné aj smutné zároveň mať priateľov kade tade po svete