„Som pánom svojho osudu a kapitánom svojej duše.“
William Ernest Henley
Žijeme v ambicióznom svete a o cieľoch sa toho popísalo veľa. Rozličné knihy či školenia nám opakujú, že ak sa nám ciele majú splniť, mali by sme ich mať poznačené písomne. Mali by byť tak akurát “správne ambiciózne“ a mali by sme sa k nim pravidelne vracať. Takto môžem vymenovať ďalších XY charakteristík, ktoré ak splníme, zvyšujeme si šance, že si ciele splníme.
O tom, ako presne na to, hovorím v tomto článku. Teraz sa chcem venovať otázke, ktorú by sme si vnútorne mali vyriešiť ešte pred tým, než chytíme papier a pero a začneme snívať a spisovať.
Má to vôbec zmysel?
Sú ľudia, ktorí majú to šťastie, že sú vnútorne veľmi konzistentní a uprataní. Nemajú veľa životných diliem. Často krát už počas strednej školy vedia, čím chcú byť a idú si za tým.
Vo mne sa veci často bili a bijú. Hoci je to niekedy nepohodlné, som za to vďačná. Dodáva to môjmu mysleniu komplexnosť a schopnosť pozrieť sa na veci z rozličných perspektív.
Už počas strednej školy som sa borila s dilemami.
Spraviť si vysokú školu, alebo kašľať na “systém” (alebo Matrix ako to volávam) a ísť cestovať?
Byť ambiciózna, alebo uvoľnená?
Myslieť na budúcnosť, alebo žiť v prítomnosti?
Dávať si ciele, alebo brať život ako to príde?
Keď som mala takých 25, počula som na nahrávke Marka Dzirasu, že je to vlastne jedna a tá istá cesta. Nerozumela som tomu. Premýšľala som nad tým, ale nech som sa akokoľvek snažila, nedávalo mi to zmysel. „Ako môžem niečo dosiahnuť, ak nebudem myslieť na budúcnosť? Veď ak sa uvoľním, bude mi dobre. Ak mi bude dobre, nebudem mať dôvod niečo meniť!“
Potom, čo som na vlastnej koži skúsila oba prístupy, môžem spokojne prehlásiť, že som sa zbytočne limitovala. Mark mal pravdu.
Je to tá istá cesta.
Pretože sa mať ciele a žiť pre prítomnosť sa vzájomne nevylučuje.
Aj cestovanie kde sme v prítomnom okamihu je potrebné naplánovať.
Ambiciózny človek môže žiť v prítomnosti.
Mať plány a ciele neznamená, že nemôžeme žiť plne v prítomnom okamihu. Paradoxne naopak. K tomu sa dostanem.
Aké ciele si teda stanoviť?
Vaším cieľom môže byť čokoľvek. Ak ste sa téme cieľov vyhýbali pretože vám to prišlo príliš materialistické, stresujúce alebo proti životu v prítomnosti, vedzte, že sa zbytočne ukracujete o obrovský potenciál.
Môžete si napríklad stanoviť cieľ, že dokážete meditovať hodinu vkuse. Alebo že vypestujete svoju vlastnú zeleninu. Možno sa rozhodnete, že sa naučíte hovoriť pred publikom. Alebo dáte každý rok dokopy skvelú lyžovačku. Alebo pôjdete do Južnej Ameriky a pred tým sa rok budete učiť španielsky.
Pointou je, že svoj život žijete vedome a robíte ho tak zaujímavejším. Zábavnejším. Zmysluplnejším.
Ak vás tieto argumenty úplne neberú, poviem vám ďalší, ten by vás mohol prebrať.
Ak si ciele nestanovíte vy, stanoví vám ich niekto iný.
Bum.
„Áno“ povedané cieľu hovorí „nie“ nepodstatnostiam
Predstavte si, že ste v práci. Je 17:00 a vy natešene vypínate počítač a dvíhate sa na odchod. V tom príde šéfka a opýta sa vás, či dnes môžete ostať dlhšie nakoľko potrebuje s niečím pomôcť.
Varianta A: už máte plány
Tanečný tréning alebo dohodnutú večeru s frajerom, alebo máte naplánované písanie seminárky.
Varianta B: nemáte po práci naplánované nič.
Kedy je pravdepodobnejšie, že šéfke poviete rázne “NIE”?
Správne. Možnosť A.
Takto to funguje v celom živote. Presne takto. Ak nemáte svoje ciele, svoje plány a priority, vyplnia vám život svojimi prioritami iní.
V práci to môžu byť kolegovia, ktorí neustále niečo potrebujú. Ak nemáte stanovenú prioritu dňa na ktorej chcete makať, je veľmi ľahké nechať sa zviesť ich požiadavkami. Oni dostanú povýšenie, vy nadčasy.
V súkromí to môžu byť priatelia, ktorí pričasto potrebujú pomoc vediac, že ste jeden z tých ľudí, ktorí majú vždy čas.
Z dlhodobého pohľadu je to o niečo strašidelnejšie. Koľko ľudí zrazu precitne, že celé roky robia prácu ku ktorej vlastne nemajú vzťah, ale jednoducho nevedia čo iné by robili?
Alebo ju robia pretože majú pocit že nechcú sklamať rodinu či partnerku? Niekedy na vine nie je ani toľko spomínaný strach zo zmeny. Niekedy je to len o tom, že sa nad tým ani len nezamyslíme.
Je ťažké povedať nie, alebo opustiť situáciu ktorá nám nevyvouje, keď nemáme alternatívu. Vlastný smer. Severku za ktorou ideme.
Je oveľa ľahšie povedať nie, alebo odísť ak vieme prečo. Ak je náš čas vyplnený vlastnou agendou, nie je tam priestor pre agendu iných. Alebo ako ďalšia metafora hovorí, ak do zeme nezasadíš nič poriadne, bude tam len burina.
Ak už teda vidíte zmysel v tom zamyslieť sa nad svojimi cieľmi, poďme sa pozrieť na to, z čoho vychádzať.
Čo naozaj chceme?
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo motivácia nevydrží?
Prečo toľko ľudí prestane s fitkom po dvoch týždňoch?
Čím to je, že aj tí najšikovneší obchodníci vo vašom tíme neudržia vysoké predaje?
Ako to, že toľko ľudí začne na niečom pracovať a o pár mesiacov je z toho len bledá spomienka?
Väčšinou v tejto súvislosti počúvame, že ľudia “stratili motiváciu”. Alebo majú slabú motiváciu. Alebo nie sú vytrvalí. Áno, vytrvalosť je dôležitá. Schopnosť samého seba motivovať tiež.
Je tu však ešte niečo iné.
Zo všetkého čo som prečítala a zažila na vlastnej skúsenosti som hlboko presvedčená, že úspešené naplnenie cieľov závisí na tom, či vychádzajú z hodnôt. Či vychádzajú z toho, na čom nám naozaj záleží. Skutočne skutočne záleží.
Kedysi, keď som pracovala ako finačná sprostredkovateľka, chcela som si kúpiť auto. Miesto toho, aby som si pozerla nejakú ojazdenú fabku, pozerala som sa na nové autá. Snažila som sa na to namotivovať. Viac krát. Predstavovala som si samú seba v mojom vtedy vysnívanom aute a tá predstava ma nadchýnala. Prestavovala som si, aké cool to bude a ako úspešne budem vyzerať. Sem tam mi motivácia vydržala dlhšie, sem tam kratšie.
Až kým ma to definitívne neprešlo.
Keď sa mi nechcelo zdvihnúť telefón a zavolať potenciálnemu klientovi, predstava, že budem vystupovať z nejakého blbého auta mi bola totálne ukradnutá. Moje najhlbšie hodnoty o ktoré sa opierame v nepríjemných situáciach proste nezahŕňali vlastnenie auta. Bodka.
Na druhej strane, keď som sa zamerala na to, že to, čo robím dáva zmysel, že robím dobrý job, mám s mojimi dovtedajšími klientami skvelé vzťahy a že chcem moju službu poskytnúť čo najviac ľuďom, zrazu boli aj telefonáty potenciálnym klientom ľahšie.
Radosť z toho, že si sama organizujem čas ma motivovala tiež.
Pocit, že niekomu pomáham tiež.
Ako sa spojiť so svojimi hodnotami?
Nie je to niečo, čo urobíme za päť minút. Alebo za pol hodinu tým, že si na výkres a.k.a. vission board nalepíme fotku auta a dovolenkového rezortu.
Potrebujeme si so sebou sadnúť na kávu (alebo na víno) a naozaj sa zamyslieť nad tým, na čom nám naozaj záleží. A robiť to pravidelne. Dokým sa v nás neutrasie, o čo sa môžeme oprieť, aj keď sa nám nebude dariť. A keď sa nám dariť bude, vracať sa k tomu aj tak.
Asi nebude náhoda, že tými naúspešnejšími kolegami boli väčšinou tí, ktorí mali rodiny a motivovalo ich to, že to robia pre ne…
Je veľa hodnôt ktoré môžete zobrať do úvahy pri spisovaní svojich cieľov
Zdravie
Rodina
Sloboda
Vzdelanie
Osobnostný rast
Láska k partnerovi či partnerke či deťom
Čestnosť
Loajálnosť
Pracovitosť
Pre viac inšpirácie poproste Google o viac príkladov a môžete si urobiť inventúru tých svojich. Dostane vás to späť na správnu cestu.
Odklony…
Veľa krát sa nevedomky odkloníme od toho, na čom nám naozaj záleží a nevieme prísť na to, kde sa berie ten pocit, že nám niečo chýba. Nepokoj. Ťažoba…
Ja osobne som napríklad mala fázu, že som si hovorila že rodina je u mňa na prvom mieste. Ale môj myšlienkový pochod išiel asi tak hlboko, ako keď zdravý človek tvrdí, že zdravie je na prvom mieste, ale nerobí pre svoje telo nič, lebo zdravie je tak nejako samozrejmosť.
Takže ja som si hovorila, že rodina je u mňa jedna z naj priorít. Málokedy som si však našla čas, aby som im zavolala. Čo je celkom problém, ak žijete na druhom konci sveta a rodinu ste nevideli celú večnosť.
Pocit viny som odbíjala tým, že predsa mám toho veľa a nie je čas a raz to bude lepšie.
Ale ak nie je čas na to, čo považujem za svoju dôležitú hodnotu, tak na čo si to potom robím vlastne čas?
Koho vlastne klamem?
Preto je také dôležité robiť invetnúry pravidelne. Keď som si prvú takúto inventúru urobila sama, bola to pre mňa pekne studená sprcha. Ale radšej studená sprcha skôr, ako vodopád sĺz na starobu…
Ciele vs. Hodnoty
Rozdiel medzi hodnotou a cieľom je, že cieľ dokážete odškrtnúť, no hodnota s vami ostáva ďalej.
Ak vás niekedy trápil „nedostatok motivácie“, čítajte pozorne.
Budem tento princíp vysvetľovať na príklade, ktorý každý zažil alebo videl u známych – na chodení do fitka. Vy si ho môžte aplikovať na ktorúkoľvek oblasť života – podnikanie, štúdium či šetrenie peňazí.
Tu je náš fitko príklad.
Dvaja rozliční ľudia začnú chodiť do fitka. Stanovia si cieľ a začnú na ňom makať.
Jedného z nich tam uvidíte aj o tri či šesť mesiacov? Ďalší skončí o pár týždňov. Prečo?
Asi prvé čo nám napadne je, že ten druhý nemal dosť silnú motiváciu. A ja sa pýtam ďalej – prečo?
Sila motivácie záleží na tom, či je náš cieľ prepojený s našimi skutočnými hodnotami. A ako kvalitné tieto hodnoty sú.
Povrchné ciele či hodnoty
Ak nejdeme do hĺbky, zaručene narazíme na nasledovné problémy:
- V slabých chvíľkach zlyhávame
- Ak výsledok nevidíme rýchlo, skončíme
Predstavte si to, stojíte pred zrkadlom a poviete si, že je čas so sebou niečo spraviť.
Alebo, pozeráte sa na svoj bankový účet a viete že by ste mali začať šetriť. Takto si to môžete aplikovať na akúkoľvek situáciu.
Bez zbytočného rozmýšľania začnete konať. Nepremýšľate o prekážkach ktoré bude treba prekonať, alebo PREČO NAOZAJ treba zmenu. Sústredíte sa na žiarivú budúcnosť ktorú budete žiť, keď bude hotovo. Vidíte sa, ako chudá ležíte na pláži v Chorvátskú a na instagrame. Alebo ako svalnatý kráčate do baru a ženy z vás odpadávajú. Alebo ako ste úspešný podnikateľ. Bez hlbšieho zamyslenia idete strmhlavky do akcie.
Jediné čo vidíte je finálny výsledok, no PROCES na ceste k tomuto výsledku beriete ako nutné zlo, na ktoré teraz radšej nechcete ani myslieť.
Lenže proces je prepojený s hodnotami a ak ho beriete ako utrpenie, odsudzujete sa na nepríjemné časy a sklamanie.
Poďme si teraz rozbrať ako sa toto vlastne deje.
Problém 1: zlyhávanie
Tak sme sa teda rozhodli že ideme začať chodiť do fitka.
Vystrihneme si z časopisu fotku modelky či kulturistu, nacapíme ju na chladničku a kúpime si permanentku a začneme chodiť.
A potom príde skúška. Totálne stresujúci deň v práci, do toho vás naštve mama a kamoška zruší sobotňajší výlet. Prídete domov a posledné čo sa vám chce riešiť je príprava zdravej večere, nie to ju ešte nebodaj jesť.
Navyše, fotka modelky na chladničke ktorá vás mala motivovať vás akurát tak dobre naserie, lebo však čo tá vychudnutá krava vlastne vie o skutočnom živote. A povedzme si narovinu, aj tak nebudete vyzerať ako ona, lebo ona má 180 cm a je bruneta a vy ste 165 centimetrová blondína. Takže si nalejete čistého vína a do trúby hodíte pizzu. Kašľať na všetky somariny, chcete jediné – cítiť sa dobre, v preklade mať svätý pokoj. Pocit viny vyriešite zajtra.
Problém 2: ak výsledky nevidíte rýchlo, skončíte
Po pár týždňoch si navyše uvedomíte ďalšiu vec. Chodíte do toho sprostého fitka 4x do týždňa, tmavé skoré rána, či neskoré večery, a po dvoch týždňoch utrpenia išli dole len dve kilá, či nebodaj len jedno. Dokonca ste možno kilo pribrali, lebo však svaly sú ťažšie. „Aký má toto do čerta zmysel?“, pýtate sa sami seba.
No ak už si ale kladiete otázky, možno si môžete položiť aj ďalšiu – „Ako to, že niektorí ľudia to vydržia?“
Motivácia postavená na hodnotách
Začať cvičiť kvôli výzoru nezmená, že neuspejete. Ak je to hlboko vo vnútri to, na čom vám záleží, bude sa vám dariť.
Mojou pointou je, že pri stanovení si cieľa k sebe musíte byť úprimný a nájsť svoje skutočné PREČO. K tomu ako vám to pomôže v praxi sa dostanem neskôr.
Čo sa týka napríklad zdravého životného štýlu, skúsim sa podeliť o pár dôvodov ktoré možno neznejú vzrušujúco, ale sú logické a solídne. Vaše sú možno iné. Pointa je, že v každej životnej oblasti treba objaviť tie svoje. Moje dôvody, čo sa týka cvičenia a jedla:
- necvičiť a nič nerobiť pre moje telo mi príde hlboko nesprávne. Nezdravé. Nevďačné. Moje telo toho pre mňa robí veľa, takže si naň nájdem pol hodinu až hodinu denne
- Ak necvičím dlhšie ako týždeň, všetko ma bolí. Som unavená. Horšie spím
- Mám radosť keď sa prekonám. Popravde, čím viac sa mi nechce, o to väčšiu radosť mám, keď to aj tak urobím
- Príjemný pocit v tele a svaloch
- A áno, robím to aj pre výzor. Pretože nemusíme si klamať, je príjemné keď na seba môžem hodiť takmer hocičo a cítiť sa pri tom komfortne. A logika mi hovorí, že metabolizmus nebude rýchly naveky
Z toho čo píšem vyplýva, že cvičenie a strava sa u mňa prepája s hodnotami ako zdravie, produktivita (mať veľa energie), integrita (cvičiť aj keď sa mi nechce, lebo som si to sľúbila).
Dôvody ktoré vydržia
Znamená to tiež, že cvičiť neprestanem, ak keby si stanovím, že zhodím dve kilá a dosiahnem to. Lebo moja skutočná motivácia sa takmer nezmení. Cítiť sa dobre a zdravo budem chcieť aj po splnení nejakého cieľa. K tomu dodám len to, že preto váhu ani nevlastním.
Ak si niekto, kto začína s fitkom, nájde skutočne dobré dôvody pre tento krok, bude jemu alebo jej jedno, či po dvoch týždňoch váži o dve kilá menej. Ako je toto podstatné v celkovom kontexte? Vnútorne motivovaní ľudia vnímajú iné veci.
Budú sa radšej sústrediť na zmeny, ktoré cítia vo svojom tele.
Na pocit, ktorý cítia po cvičení.
Tešiť sa z nových ľudí, ktorých vo fitku stretli.
Oslavovať radosť z progresu – bez ohľadu na to, aký rýchly je.
Tešiť sa nové výzvy, ktoré si môžu stanoviť.
Ak dosiahnu svoj cieľ – napríklad zhodiť 15 kíl, miesto toho, aby prestali cvičiť, stanovia si ďalší – nabrať svaly alebo ísť na Sparťan race.
Hlavné výhody cieľov postavených na hodnotách
Je príjemnejšie na nich pracovať. Radosť z cesty. Z toho, že vôbec začali.
Žiadne jo-jo efekty. Opäť, toto platí pre všetky oblasti – šetrenie peňazí, podnikanie, predaj, vzťahy.
Splníte ich. To je paradox toho celého – ak čokoľvek začnete robiť zo správneho dôvodu a vychutnáte si proces, dosiahnete svoj cieľ oveľa pravdepodobnejšie, ako keď sa budete len naháňať za výsledkom.
Motivácia. Ak splníte cieľ prepojený s tým, na čom vám fakt záleží, prirodzene a s chuťou si stanovíte ďalší. Naopak, ak s vyplazeným jazykom dorazíte do cieľa, upadnete naspäť do starých návykov.
Záver
Ciele robia život zaujímavým. Zábavným. Neustále je na čo sa tešiť. Na čom pracovať. Nie s pocitom, že život je aktuálne naprt a až keď splníte svoj cieľ, budete šťastní. To je pasca v ktorej žije mnoho ľudí a jedna z najväčších ilúzií nášho sveta.
Správne stanovené ciele vychádzajúce z vašich hodnôt vám prinesú pocit spokojnosti v momente, keď na nich začnete pracovať. Nie uspokojenia, ale spokojnosti.
Ak svoje ciele prepojíte s hodnotami, začnete si viac vychnutnávať život. To je paradox – viete, že sa pripravujete na príjmenú budúcnosť, takže sa môžete uvoľniť a žiť v prítomnosti. Viete, že idete správnym smerom a každým týždňom robíte progres, tak prečo by ste si robili starosti? Pracovať na nich pracujete, všetko ostatné príde v správny čas.
Sama som živým príkladom. Tento článok píšem v nedeľu, deň pred tým ako idem do práce, ktorá rozhodne nie je mojím dream jobom, čo ma dlho deprimovalo. No odkedy vo voľnom čase pracujem na svojej vízii, cítím sa úplne inak.
Neviem ako to dopadne. Mohla by som pochybovať a radšej celý víkend ležať na gauči a pozerať seriály. Alebo sedieť na pláži a nič nerobiť.
Ale ja nechcem moje hodnoty nechať ležať na poličke nech sa na ne práši. Chcem tvoriť a priniesť svoje (verím že prínosné) pohľady iným ľuďom. Tak ako iní ľudia prinášajú ich zaujímavé pohľady mne. Chcem aby sme sa obohacovali. To je taký minipohľad na moje hodnoty.
O tom ako si stanoviť ciele si povieme v ďalšom článku.
